Neobzeraj sa za seba – tadiaľ už nepôjdeš

Niekedy sa hanbíme za to, akí sme boli v minulosti – ale pritom to, akí sme boli, nám umožnilo v danom okamihu prežiť! Ako to viem? No pretože inak by sme tu dnes už neboli… alebo by sme boli iní ľudia!

Nemá význam zatracovať sa za to, akí sme boli kedysi. Aj to sme boli my – naša účelová kópia. Poslúžila, pohli sme sa ďalej a dnes sme už iný človek s iným pohľadom na veci a iným prístupom. Naša “nedokonalá”, stará verzia bola potrebná na to, aby nás dostala sem.

Nemusíme spomienku na ňu v sebe aj naďalej vláčiť. Niekedy nastáva okamih, kedy treba vybrať energiu zo starej situácie, znovu si ju prisvojiť a čeliť novým situáciám.

Ako sa hovorí: “Neobzeraj sa za seba – tadiaľ už nepôjdeš.” 🙂

6 thoughts on “Neobzeraj sa za seba – tadiaľ už nepôjdeš

  1. Niekedy je veľmi ťažké nenosiť starú spomienku so sebou, nechcieť sa jej pustiť, napriek tomu, že ťaží a v podstate nedovoľuje napredovať. Človek prešľapuje na mieste a nechce sa pohnúť. Neviem od čoho závisí ten moment, keď sa rozhodne “vziať” si tú energiu späť a vykročiť, ale musí to byť oslobodzujúce.

    Páči sa mi

    • alebo chceš, alebo musíš niečo pustiť, môžeš si vybrať. Zmenu začni s jej tvorením v hlave, predstav si ju, čo ňou získaš, ale aj čo s ňou stratíš.
      Ja som pokračoval tým, že som sa rozlúčil so všetkým, čo mi zmena zoberie, ostatné išlo ľahko. Teda ľahšie 🙂

      Liked by 1 person

  2. ibaže by som tadiaľ opäť išiel 😜.
    Prínosné je zistenie, že NEMUSÍM ísť včerajšou cestou, ak sa mi nepáčila, alebo ak som došiel na blbé miesto.
    Znamená to ale, že by som musel DNES niečo zmeniť, minimálne svoj pohľad na vec.
    Trochu to bolí, ale vrele odporúčam, stojí to za to.

    Liked by 1 person

Napísať odpoveď pre mikyvestec Zrušiť odpoveď