Najbližších pár dní sa budeme venovať voľbám, ktoré v živote robíme, ale o pár rokov trpko ľutujeme. Dnes je na rade nosenie masky pred ostatnými, alebo, ako tomu ja hovorím, budovanie si “výkladnej skrine”.
Kedy si pre iných vytvárame masku? Vtedy, keď na nich chceme robiť dojem. Ale prečo na nich chceme robiť dojem? Preto, že ich mienku si ceníme viac ako našu vlastnú. Preto, že sa cítime neistí v tomto svete a súhlas prostredia nám dodáva pocit bezpečia.
Ale, ako to už býva, prostredie dalo, prostredie vzalo. Len čo sa začneme riadiť očakávaniami iných, začíname byť závislí na ich schválení. Nemôžeme si dovoliť byť sami sebou, pretože to by sa im možno až tak nepáčilo. A ak sa budeme dlhšie sústreďovať na to, ako vyzeráme očami iných, všetko, čo tvorí naše autentické ja, sa postupne stratí – a nakoniec pod maskou už nezostane nijaká tvár… Zabudneme, kto naozaj sme. Možno dosiahneme v očiach tých druhých úspechy, ale pokiaľ to nebudú úspechy nášho skutočného ja, nenaplnia nás uspokojením…
Všetci máme svoju nenahraditeľnú a neimitovateľnú cenu. Sme tu preto, že Univerzum potrebuje, aby tu bol presne takýto “ksicht” ako my! Tak sa neobávajte nepochopenia, ohŕňania nosom alebo odsúdenia zo strany iných. Aj oni sú potrební presne takí, akí sú, aj keby ich životná úloha nespočívala v ničom inom, než že vás naučia, ako ich ignorovať. 😉
Nemusíte byť stelesnená dokonalosť, aby ste očarili iných. Očarte a inšpirujte ich tým, ako sa staviate k svojim “nedokonalostiam”. (Ako keby Univerzum produkovalo nepodarky. 😛 )










Povedz svoj názor