Sú  dva typy radosti  – jeden je naviazaný na istú situáciu a vyvoláva v organizme sťah, čím vedie k upínaniu sa.  Druhý  je radosť z bezprostredného okamihu a  je rozpínavý a vedie k vstupu ešte viac radosti do života. Momentálne sa najskôr nachádzame v situácii, kedy  nám niečo vyšlo a my sa to kŕčovito snažíme udržať.  Ak v tom budeme pokračovať, tak napíname našu  radosť výrazne za rámec daného okamihu – teda si vytvárame v  mysli strach,  že by sme o ňu mohli prísť. Ak sa včas zastavíme a prestaneme sa upínať na konkrétnu situáciu, uvidíme, koľko novej radosti nám táto jedna do života vnáša – v drobnostiach, ktoré by sme  inak prehliadli…  Miesto upínania sa začíname otvárať prietok  radosti naším životom.

S upínaním sa je ešte jedna potiaž – keď zovrieme situáciu a umelo ju udržiavame  v istom stave, čoskoro ju vyhlásime za nový “normál”  – a tak aj to, čo nám pôsobilo radosť, akosi zovšednie.  Miesto  toho je vhodné spoľahnúť sa na to, že  keď jedno dobré je na odchode, príde zas niečo iné, rovnako  dobré alebo lepšie – a že my budeme znova cítiť radosť! Chce to len dovoliť energii, aby voľne tiekla, a ona so sebou prinesie ďalšie príjemné  zážitky.

Dovoľme si  teda cítiť radosť z okamihu a podeliť sa o ňu s inými. 🙂