Dnes sa zverejnila 15. kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Volá sa Lozorno. Tu je ochutnávka:
„Môj vnútorný démon sídli presne v tomto príbehu… a nie je to pekný príbeh. V skratke: zamilovala som sa do chlapa, ktorý sa oženil s inou ženou, kým som študovala v Bratislave. Potom to oľutoval, sľuboval mi, ako ju opustí… a ja som mu na to skočila.“
„Ten Stano?“
„No presne ten,“ vzdychla.
„Bojíš sa ho znova stretnúť?“
Potriasla hlavou. „To nie ja sa mám čo báť… to skôr on,“ riekla krypticky. „Budem ti vďačná, ak to necháme pri tomto. Neskôr ti možno porozprávam celý príbeh, ale teraz si nechcem kaziť náladu.“
„Keby som si ja takto dokázala povedať!“ vzdychla som závistlivo.
„A prečo by si nedokázala? Proste keď sa zachytíš, že na teba lezie splín alebo začína stúpať negativita, presmeruješ svoju pozornosť na niečo dobré a príjemné.“ Posmešne na mňa flochla. „Vraví sa tomu presmerovať fokus. Je to ako čelovka v tme. Kam otočíš hlavu, to ti osvetlí… Väčšina ľudí otočí hlavu na niečo zlé a bolestivé a potom sa čudujú, že vidia len to zlé alebo bolestivé! Pritom stačí tak málo… stačí pootočiť hlavu a svietiť na niečo lepšie.“
„Momentálne mám pocit, akoby v mojom živote nič lepšie nebolo,“ priznala som.
„V tvojom živote je v každom okamihu všetko – to dobré aj to zlé. Ty rozhoduješ, na čo sa budeš pozerať. A už ma neštvi, pretože toto sme si už dávno prechádzali a vtedy si tomu rozumela.“
„Rozumieť tomu rozumiem aj teraz,“ zasmiala som sa, „len keď príde na robenie, tak tam sa nechytám!“
„Ale veď čo iné si urobila, keď si opľula Maťka kašičkou?“
„Pomstila som sa mu!“
„Nie, moja… Jednoducho si preniesla fokus z pohany a ublíženia na to komické na celej veci. Presunula si fokus. Tvoja čelovka osvietila tú istú situáciu, ale jej inú časť.“
Dokážete sa takto cielene prelaďovať s jednej vibrácie do inej?
A ak vás úryvok zaujal, prístup k celému románu Smrť bosorky si môžete zabezpečiť tu.










Povedz svoj názor