Na dnes som si nachystala niečo, čo mi príde ako dobré cvičenie mozgových buniek 😉 . Prišla som na to, keď som si prezerala kapitoly Elvíry: Monštrum. Takže použijem kúsok textu z knihy, aby som vás dostala do obrazu, a potom to cvičenie:
“Takže sme si povedali, ako vyzerá zákon rezonancie a ako je súčasťou zákona manipulácie vedomia. Tvoje vedomie je momentálne v stave ‘fackovací panák’. Ak platí to, čo povedal Andrej – ako by sa dala tvoja situácia zmeniť tak, aby si sa zo stavu ‘fackovací panák’ dostala?”
“Robila by som niečo inak?”
“A ide sa na tému zhmotňovania.”
“Ideme vyrábať niečo z ničoho?” uškrnul sa.
Potriasla hlavou. Jeho hláška sa jej nedotkla. “Nie som iluzionista… Som bosorka. Viem, že z ‘ničoho’ nemožno vyrobiť ‘niečo’. Ale viem aj to, že to ‘nič’ je ‘ničím’ len v našom vnímaní – a vnímanie predsa ovplyvňovať vieme; už sme si povedali dve formulky, ako na to. Takže si predstav, že k tebe prišiel niekto po radu. V živote sa mu dejú len samé zlé veci a on chce, aby sa to zmenilo. Čo sa ho spýtaš ako prvé?”
“Či má dosť peňazí, aby ma zaplatil?” zaškeril sa.
Potriasla hlavou a otočila sa ku mne. “Tá otázka patrí aj tebe… Andreja teraz chvíľku necháme; zjavne sme dnes vyčerpali jeho ochotu opustiť vychodené chodníčky. Poďme, Zuzafrištáková: príde za tebou niekto po radu. Tvoja prvá otázka?”
Andrej sa zahanbil a chcel niečo povedať, ale umlčala ho rukou. Dala mi čas na premýšľanie.
“Asi by som sa pýtala, kam sa chce dostať,” vysúkala som nakoniec, ale neznelo to veľmi sebaisto.
“Presne!” potešila sa. “Takže späť k tebe. Ako by mal vyzerať tvoj život, aby si nemala pocit, že si fackovací panák?”
“Už som vám vravela – nemal by bolieť.” Zbadala som, ako Andrej náhle zamrkal a odvrátil tvár.
“Ale máš aj nejakú presnejšiu predstavu?”
Ako by ste v tomto bode odpovedali vy? Ako by podľa vás mohol vyzerať ľudský život, ktorý nebolí?










Povedz svoj názor