Sú obdobia, kedy sa veci ukazujú v svojej pravej podobe, a potom sú obdobia, kedy sa ukáže, že vonkajšie zdanie bolo celkom klamlivé. Také obdobie nastáva aj teraz – niečo, čo sa nám dlho zdalo celkom jasné, nadobudne v novom kontexte úplne nečakaný význam.

Je na nás, ako zareagujeme. Niekedy sme takí zamilovaní do predstavy, čo daná vec/situácia znamená, že ak sa naša predstava ukáže byť mylná, naše vnútro sa stiahne v kŕči a začne vzdorovať poznaniu… Lenže každé vzdorovanie pôsobí bolesť a v konečnom dôsledku je márne. Keď je raz niečo pes, ani ten najväčší vzdor z toho nevyrobí mačku! Zostane nám len jedno – prijať psa ako psa a ísť sa s ním hrať. Bez bolesti, bez  vzdoru, s uznaním, že niektoré veci dnes jednoducho nebudú po našom 😉 .

Nastáva obdobie, kedy sme na “prijímacej” strane rovnice a potrebujeme sa uvoľniť a nechať energiu voľne pretekať naším vnímaním bez toho, aby sme sa niečomu bránili či vzdorovali. Prestaňme porovnávať naše zamilované predstavy s realitou a pozrime sa skôr,  kde z tej dnešnej reality môžeme vyťažiť čo najviac potešenia. Veď nabudúce to zas možno bude znova “po našom”… 🙂