Niekedy potrebuje život zážehy, pri ktorých zhorí vonkajšia obálka,  aby sa pod ňou objavil trblietavý diamant. Niekedy potrebujeme zlé časy na to, aby sa to cenné v nás vytvrdilo a dostalo formu, ktorá už začne byť vzácna aj iným. Niekedy musíme prejsť Peklom, aby nás pripravilo na sladkú chuť Raja – inak by sme si ho možno vôbec nevedeli vážiť.

Nedávno sme zahliadli svet v celkom novom svetle – a nie všetko na tom pohľade sa nám páčilo… Ale to je len bolesť dospievania, dorastania do svojej optimálnej podoby. Staré, nefunkčné presvedčenia potrebujú odpadnúť, aby sa pod nimi objavila naša nová, múdrejšia tvár – tvár, ktorá už nemusí plakať nad stratou obľúbených, ale nereálnych predstáv, pretože vníma to, čo sa za nimi skrývalo a unikalo nášmu pohľadu – prísľub čohosi trvalého, dobrého a vzácneho.

V najbližšom období budeme potrebovať udržiavať emócie na malom plyne. Ideme vystúpiť z obrazu, ktorý nám je už primalý, a vstúpiť do sveta plného nových cestičiek. Nepotrebujeme sa sužovať za minulosťou, pretože pred nami sa otvára vejár možností a to, s akým pocitom doňho vstúpime, predurčí smer, ktorým sa pohneme ďalej.