Dnes som musela do  banky a tak som sa vydala pekne dopravou. V teplúčku a po rozbúraných cestách, so zápchami na každom rohu. Už som dávno nikam nešla, takže som si prichodila ako gadžo  v meste. 😉

Ale totálny zážitok som mala až cestou domov. Už som sedela v autobuse – žiaľ, nebolo voľné miesto “s odstupom”, tak som si sadla vedľa nejakej tridsiatky. Hneď som aj oľutovala, pretože si večne niečo mrmlala pod nos, ale nebolo kam si odsadnúť… A potom prišiel zlatý klinec programu. Baba potrebovala kýchnuť – tak si stiahla masku z tváre a kýchla.

Tíško som žasla. Dodnes som zjavne používala masku nesprávne.