Už som spomínala, že som sa zapísala paralelne do toľkých kurzov, koľko má deň hodín… 😉 Nie, fakt sú len štyri – ale to stačí. Pokračujem, ako to ide, s odrenými ušami – a mám prvé postrehy z reakcií iných spoluštudentov…

Kurzy sú rozhodené väčšinou na nejakých 30-40 dní, kde každý deň príde nový kus “vzdelávania” – vysvetlenia nejakého javu a cvičenia k nemu. A druhý deň sa ide ďalej. Dynamika vysoká, máte pocit, že napredujete.

Lenže…  Všetko je to o sebarozvoji. A každý máme témy, kde to potrebujeme spracovávať hlbšie. A potrebujeme viac času, ako ostatní. Ak odrazu vypadneme z tempa, ostatní sú pred nami – a nás to demotivuje.

V dvanástom dni jedného z kurzov vytvorila skupinka študentov podskupinku a začali znova. Mne sa k nim pridať nechcelo, ešte som bola v pohode, ale pri dni 15 som narazila ja na svoje úzke hrdlo… a dnes je deň 19 a ja ešte stále stojím, pretože sa mi ho podarilo prelomiť až včera a odvtedy som nedobehla.

(Inak, aby ste si nemysleli, že čo za ťažká vec to bola – bolo len treba napísať rúžom na zrkadlo “som dobrá”. Nekonečný problém a niekoľkodňový vnútorný boj – ale už som to dala. So slovami “neprišla som do tohto kurzu, aby som omúdrela, ale aby som začala konať po novom!” 😛 )

Na jednej strane som znechutená zo seba, na druhej strane som taká nesmierne pyšná sama na seba… Keď som zostavovala Rok pre seba, intuitívne som použila vhodnejšiu metódu: na každú tému bol aspoň týždeň (niekedy sme sa k témam neskôr vracali z iných uhlov pohľadu). Na začiatku týždňa “poznatkový/osvecovací 😉 ” prínos, cvičenie – a zvyšok týždňa frčali podporné citáty, články a cvičenia, ktoré boli krátke a len fixovali postoj z prvého dňa. (Myslím, že iba jeden týždeň bol “naopak” – najprv cvičenia a potom sumarizácia a poznanie.) Už vtedy mi  ľudia postonkávali, že nestíhajú, ale predsa len to nebol taký zaberák!

(Medzičasom som projekt trochu “zahustila” 😛 , takže možno dnes už vrčia.)

Ešte jedna vec sa mi osvedčila – rekapitulácie. Možnosť za seba si zhrnúť, ako k danej téme stojím.

Pôvodne som sa chcela podľa vzoru západniarov posunúť k dynamickejšiemu modelu projektov, ale po terajšej vlastnej skúsenosti asi zmením názor a aj projekt Krok vpred prerobím na menej “hutný”.

🙂 Na staré kolená musela baba do učenia, aby zistila, ako dobre/zle učí iných. 🙂 Učíme sa učiť (sa).

Jedna vec, čo sa mi na stránke Belangelo nepodarila, sú komentáre. V pôvodnom projekte boli najcennejšie diskusie. Tie teraz viaznu, pretože nastavenie systému s vysokou ochranou proti kopírovaniu ma núti každý jeden komentár uvoľňovať manuálne – a to dosť brzdí. Tak už medzičasom rozmýšľam, či diskusiu k témam nevysuniem do samostatnej skupiny na fejsbúku… alebo neurobím pre projekt samostatnú uzavretú, ale nemoderovanú  WP stránku… Ak to čítate niekto z projektových, čo by vám vyhovovalo lepšie?