Niekedy býva pokrok nepatrný a zdĺhavý: ak sme na seba predtým nabalili množstvo nesprávnych predpokladov a samonastolených obmedzení, vnímame už len tie najvypuklejšie, ale nemáme oči pre tie, na ktorých sú postavené… A tak na sebe pracujeme a pracujeme a nakoniec sa obmedzenia zbavíme – len na to, aby sme pod ním našli ďalšie… Osvietenie nie je nič pre slabé povahy a nedočkavcov! 🙂

Najbližší týždeň vytvára dokonalé podmienky pre to, aby sme konečne prelomili nejaký zabehaný rámec vnímania a preskočili svoj vlastný tieň. Ešte stále bojujeme s istou hlboko zakorenenou nedôverou, ale tá je väčšinou len prejavom toho, že sme si urobili príliš presný obraz o naplnení nejakej túžby a stále ho hľadáme, hoci na pocitovej rovine sme už takmer v cieli!

Nespadnime do emotívnej reakcie. Choďme na rovinu pocitov a pozrime sa, ako sme sa chceli cítiť a ako sa väčšinu času dnes cítime. Registrujme pokrok. Potrebujeme si ho začať pripomínať, aby sa nám miesto nedočkavosti a pocitu zlyhania začalo v živote zhmotňovať naplnenie a víťazstvo.

Snívajme. Snívajme s otvorenými očami a snívajme odvážne sny. Nebojme sa, že by sa nemuseli naplniť… Predstavte si, aká škoda by bola, keby ste snívali len také potrimiskárske sny – a ony sa vyplnili!