Eprakone – ezoterika a spiritualita

Niekedy sa cesta rysuje už chvíľku, ale je ešte nejasná a nepresná a tak ju ako cestu nerozoznávame. Niekedy potrebujeme po nej ísť, než si uvedomíme, že je to vlastne naša vesta… a potrebujeme sa naučiť dôverovať tomu, čo sme doteraz len tušili alebo predpokladali. Keď nadíde okamih rozhodnutia, či na túto vágnu cestu vykročíme, potrebujeme si natoľko veriť, nakoľko to dokážeme!

V týchto “okamihoch významu” nie je ťažisko ani tak na tom, čo vnímame, ale nakoľko si trúfame ísť za niečím, čo zatiaľ len tušíme. Iste, môžeme sa pomýliť a urobíme zo seba osla; ale môžeme sa aj nepomýliť a zažijeme jazdu nášho života! Všetko stojí a padá s tým, či si položíme tie správne otázky: Ak sa touto cestou pustím, čo dobré okamžite príde?  A ak sa ňou nepustím, o akú perspektívu prídem?

A keď si na obe otázky odpovieme a odpoveď hovorí, že na konci tejto cesty by sa mohol skrývať poklad, potom potrebujeme už len nasadiť plnú silu našej fantázie a ochoty vrhnúť sa na každú “dobrotku”, ktorú zahliadneme! Nevyhliadajme len konečný cieľ; hľadajme všetky tie dobré veci, ktoré zo situácie môžeme okamžite vytrieskať! Aj keby sa neskôr cesta ukázala ako nie tá najsprávnejšia, tak sme si medzičasom zozbierali dostatok dobrých zážitkov, aby nás preniesli cez hľadanie niečoho schodnejšieho…

Neochudobňujme sa o dobré zážitky len preto, že na prvý pohľad nevyzerajú veľmi “spirituálne”. Všetko, čo dušičke urobí dobre a posilní ju do období nedostatku, vyčkávania a pochybností, je dostatočne spirituálne!