Vždy, keď sa sústredíme na to, aby sme prostrediu vnútili našu predstavu, ako by malo vyzerať, vytvárame v sebe disharmóniu – priečime sa tomu, čo práve je. Niekedy to, čo práve je, nie je zrovna príjemné… ale to nič nemení na tom, že situácia vznikla nejakým vývojom a je taká, aká je, pretože nemôže byť iná. Ak my miesto prispôsobovania sa nabehneme s pokusmi na menenie, iba čo sa vyčerpáme, veci nás budú oveľa viac dráždiť a narobíme viac tlaku aj pre iných ľudí v našom okolí – čo sa nám od nich spätne vráti!
Viem, hovorí sa, že keď si prechádzaš peklom, hlavne nezostaň stáť… Lenže niekedy môže byť nesmierne hojivé zastaviť sa uprostred toho hnusu a pozrieť sa, prečo sme sa až sem dostali! To je aj naša súčasná výzva. Prijmime hodenú rukavicu a pozrime sa, prečo nám bola hodená. Aktivujme v sebe ochotu pozrieť sa na tie stránky nášho života, ktoré nie sú až také ukážkové. Nehanbime sa za to, kto práve sme… Sme takí preto, lebo momentálne nedokážeme byť iní. Ak však ochotne preskúmame, ako sme sa stali tým, čo dnes sme, možno odrazu uvidíme prechod k nášmu lepšiemu ja!
Nastáva chvíľa, kedy sa nám otvára možnosť výrazného pokroku. Posledný krôčik však musí vychádzať z nášho vnútra – z poznania toho, kto sme a kto by sme mohli byť. Nemá význam siliť sa do niečoho, čo nie sme. Skôr či neskôr sa to ukáže a posunie nás to znova u späť na štartovaciu čiaru.
Skutočný pokrok spočíva v púšťaní nefunkčného a zbavovaní sa balastu minulosti. Odpustenie nie je stav, ale činnosť.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor