Pretože patrím k tým, ktorí nevidia, vždy som sa spoliehala na Castanedov popis našej energetickej obálky. V neskorších knihách sa o nej vyjadruje ako o “vajíčku”, ktoré “hopká” nad povrchom. Tak som si ju vždy predstavovala ako hladký svetelný ochranný obal okolo celého nášho tela, ktorý hopká nad povrchom.
Teraz som sa dostala k skorším knihám Castanedu a tam je opis podrobnejší – a trochu odlišný:
“Ľudia vyzerajú inak, keď vidíš. Malý dym ti pomôže vidieť ľudí ako svetelné vlákna.”
“Svetelné vlákna?”
“Áno. Vlákna podobné bielej pavučine. Veľmi jemné vlákna, ktoré vybiehajú z hlavy k pupku. Človek tak vyzerá ako vajíčko okrúhlych vlákien. A jeho ruky a nohy sú ako svetelné bodliny vystreľujúce do všetkých strán.”
“A tak vyzerajú všetci?”
“Všetci. Okrem toho je človek v dotyku so všetkým ostatným, nie však cez svoje ruky, ale vďaka zväzku dlhých vlákien, ktoré vystreľujú zo stredu jeho brucha. Tieto vlákna spájajú človeka s jeho okolím; udržiavajú ho v rovnováhe; dávajú mu stabilitu. Takže až budeš jedného dňa vidieť, človek je svetelné vajíčko, či už je žobrák alebo kráľ, a niet tam čo zmeniť; lepšie povedané – čo by si chcel meniť na svetelnom vajíčku? Čo?”
Ešte stále nič nevidím, ale aspoň už viem, čo nevidím. 😛
Poznámka z 27. 5. 2019: A aby to nebolo celkom jednoduché, v tej istej knižke, len o hodne stránok neskôr, stojí k obálke niečo dosť odlišné:
Ľudské bytosti sú pre tých, čo “vidia”, svetelné bytosti tvorené čímsi ako vláknami svetla, ktoré rotujú spredu dozadu a vytvárajú zdanie vajíčka. Povedal, že mi už vysvetlil, že prekvapivou súčasťou vajcovitých bytostí je sada dlhých vlákien, ktoré vychádzajú z oblasti okolo pupka.
Takže to, čo nevidím, ide buď zhora nadol, alebo rotuje spredu dozadu. Alebo, ako to väčšinou býva, pravdivé bude oboje a ide to zhora nadol A SÚČASNE rotuje spredu dozadu. Tí, ktorí vidíte, napíšte, ako to vidíte, pretože inak to nespoznám, ani keď si o to rozbijem nos!
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor