Eprakone – ezoterika a spiritualita

Hovorieva sa, že tie veci, ktoré sú pre nás určené, nám idú ľahko a samozrejme. Ľudia však často majú problém s tým, že to, čo chcú, im nie je samozrejmé – že sa musia snažiť, namáhať zápasiť, prekonávať prekážky. Ako to teda potom je? Je im to súdené alebo nie?

Tak po prvé – nič nie je súdené. Nie sme  cvičené opice, ktoré predvádzajú kúsky podľa programu nejakého “majstra”. Rodíme sa do tohto života s istými predpokladmi. Niektoré z nich rozvinieme okamžite, iné v nás spia a keby nie príkorí a prekážok, nedostaneme šancu ich objaviť!

Je to ako s rodením detí. Rodenie detí je tá najprirodzenejšia vec na svete – ale máloktorá žena môže povedať, že pôrod je “ľavou zadnou”. Obvykle býva pôrod úžasne namáhavý a náročný – ale to neznamená, že by bol preto nesprávny alebo nevhodný. Fakt je, že hocičo, čo vám je dôležité, stojí za to, aby ste na seba vzali tú námahu a strádanie. Len neslobodno zabudnúť na to, prečo ste sa touto cestou dali. Prečo vám na tom záleží. Ak stratíte z očí toto “prečo”, zažívate príkorie len ako niečo negatívne a bolestivé. Ak si spomeniete na to, prečo ste sa rozhodli danú vec skúsiť, nadšenie a túžba otupia ostne príkorí a nechajú vás pokračovať, aj keď to nie je ľahké. To preto, že vidíme, ako nás príkorie dostáva bližšie k cieľu – a tak vnímame, že je len dočasné.

Iste, sú aj situácie, ktoré idú zdanlivo ľahko, bez námahy, a nepodliehate pochybnostiam. Ale to len preto, že ten pokoj a neochvejná viera sú vnútorná záležitosť. Život vždy so sebou prinesie problémy. Vždy. Zvládnutý život znamená, že sa vám darí nájsť vnútorný mier aj vtedy, keď sa veciam zdanlivo nedarí. Ale toto vnútorné nastavenie sa dá získať len tým, že pár zápasov preskáčete a uvedomíte si ich dočasnosť. Bez príkoria žiaden rast. Bez námahy žiaden skutočne životahodný výsledok. Možno skutočne potrebujeme pripomínať si, čím všetkým sme museli prejsť, než sme svoj cieľ dosiahli, aby sme boli schopní si ho naplno vychutnať. 🙂