Eprakone – ezoterika a spiritualita

Minule som čítala mail od syna T. Harva Ekera, ktorý vysoko zarezonoval s tým, čo sama vnímam. Je o napodobňovaní. Kráčaní cestou niekoho iného. V marketingu sa tomu hovorí “me too” (aj ja chcem) a v manažmente to má svoj terminus technicus 😉 – “trend hopping”. Skákanie z trendu na trend. Niekto robí niečo, čo považujem za “kúúúl”, a tak to okamžite robím aj ja. 🙂

Idem vytiahnuť pár myšlienok zo spomínaného mailu (=bol dlllllhyyyyyy):

Jesse sa rozhodol v roku 2011 pracovať online, pretože sa mu nechcelo vstávať a chodiť do roboty a naháňať sa tak, ako jeho tatko, ktorý bol večne v strese a večne letel z nejakého podujatia na iné a nikdy nebol doma dlhšie ako 2 dni.

“Chcel som zarábať peniaze od hocikadiaľ, kde bolo internetové spojenie.

Prečo? Pretože to bol priamy protiklad s mojím otcom. On mal svoje poslanie. Ale ja som nikdy nechcel nastúpiť do jeho šľapají.

Takže pracovať od hocikadiaľ mi znelo ako úžasný nápad.

Môj problém: Nevedel som, čo chcem online robiť.

A to u mňa viedlo k vytvoreniu škodlivého návyku, ktorému hovorím syndróm blyštiacich vecí.

Ako nováčik v online biznise som sa stretával s jednou príležitosťou po druhej. Môj sen a nedostatok trpezlivosti viedli k tomu, že som skákal z jednej veci do druhej. Najprv som bol marketér, potom online poradca, potom online sprostredkovateľ expozície v médiách a nakoniec networkový marketér. Skutočne som zápasil o výsledky a strácal som dôveru v svoje schopnosti. Ledva som sa o seba vedel postarať – a bol som nešťastný.

A nech som sa pustil do čohokoľvek, nič nefungovalo.

A vtedy mi to dokliklo: Nemal som rád to, čo robím. Proste som sa len snažil zarábať. Čokoľvek som práve robil, jednou nohou som už bol v inej veci.

Navyše som vzťahovo orientovaný a práca online ma o kontakt s ľuďmi ochudobnila.

Tak som zobral svoje nadšenie a zmysel, kedy som sa cítil najlepšie, a urobil som si z neho poslanie. Dnes robím s nadšením to, čo robím.

Väčšina ľudí stále hľadá nové a lepšie príležitosti. Preto, že nevedia, čo je ich skutočné, napĺňajúce poslanie. A ak to aj vedia, nedokážu si predstaviť, ako z toho vytrieskať peniaze.”

(Alebo tak nejak. Netvrdila som, že idem prekladať. 😉 )

Potom nasleduje reklama na seminár. Ale čo to dalo mne, je poznanie, že keď sa snažíme napodobniť úspechy iných, pohybujeme sa v oblasti, kde sú oni v svojom optime, kým my v ňom nie sme. Vždy budeme len napodobňovači. “Aj ja.”

Pretože to, čo robíme, nerobíme z nášho optima, dopúšťame sa chýb, musíme sa siliť a niekedy nás to poriadne vyčerpáva. Možno si na seba zarábame, ale baví nás to čoraz zriedkavejšie.

Všetko iné, len nie hepi. 🙂

Konkurencia je úžasná a bije do nás. Kim a Mauborgneová tomu hovoria “oceán je červený od krvi konkurentov”. Ich riešenie? Vyrobiť si “modrý oceán”, kde sa pohybujeme na parketke, kde nikto iný nemá tie nápady čo my – a preto ich nedokáže rovnako dobre realizovať. Dokáže ich skopírovať alebo napodobniť, ale tým, že sa nenachádza v svojom optime, jeho výsledok je vždy o jednu úroveň nižší. Môže byť lacnejší, ale nebude lepší. 🙂

Tak, už len túto múdrosť premeniť na to, ako z nášho nadšenia vydojiť prachy. 😛