Eprakone – ezoterika a spiritualita

Človek, ktorý rozumie životu, nepotrebuje vieru. Človek, čo miluje, nemá vieru; má lásku. To ten, koho pohltil intelekt, má vieru, pretože intelekt vždy vyhľadáva istotu, ochranu; vždy sa vyhýba nebezpečenstvu a preto si vytvára predstavy, presvedčenia, ideály a vieru, za ktorými sa môže skryť. Čo by sa stalo, keby si s násilím zaobchádzal priamo, tu a teraz? Bol by si pre spoločnosť nebezpečný – a pretože myseľ sa snaží predvídať nebezpečenstvá, povie ti “dosiahneš ideál nenásilia o desať rokov neskôr”, čo je falošná, fiktívna predstava. Ak chceš porozumieť tomu, čo je, potrebuješ viac než vytvárať a dodržiavať ideály, pretože ideály sú falošné, kým to, čo je, je reálne. Porozumieť tomu, čo je, si vyžaduje obrovskú schopnosť, pružnú a rýchlu myseľ bez predsudkov. A len preto, že nechceme porozumieť tomu, čo je, tak si vytvárame toľko rôznych spôsobov úniku a dávame im pekné mená ako “ideál”, “viera”, “Boh”. Jasne, že len vtedy, ak moja myseľ vníma falošné ako falošné, začína byť schopná vnímať pravdu. Myseľ obalamutená falošným nikdy nedokáže nájsť pravdu. Preto musím pochopiť, čo je falošné na mojich vzťahoch, na mojich predstavách, na sebavnímaní, pretože vnímanie pravdy si vyžaduje, že rozumiem, čo je falošné. Ak neodstránim príčiny ignorancie, nedosiahnem osvietenie – a snaha o dosiahnutie osvietenia so zabludovanou mysľou je úplne márna a nezmyselná. Preto potrebujem začať hľadať falošné v mojom vzťahu k predstavám, ľuďom a veciam.  Keď myseľ odhalí, čo je falošné, vtedy objaví aj pravdu, ekstázu a šťastie. — Jiddu Krishnamurti