Dnes som sa potkla o dobrý článok, ktorý mi hodne dal. Existuje nejaký spevák/hudobník Gary Numan a ten má Aspergerov syndróm. A keď rozpráva o tom, aký bol ako dieťa (a je ešte aj dnes), nejako sa mi začalo rozjasnievať…
“Bol som dobré, zdvorilé dieťa, ale bol som samotár a ľahko som bol frustrovaný, takže som mal výbušnú povahu a to ma na základnej škole dostávalo do problémov.”
Hm. (Rusi by povedali “gm”. 😉 ) Bola som slušné, zdvorilé a dobre vychované dieťa – kým ma niekto nedostal do vývrtky. A nebolo ťažké dostať ma do vývrtky! Mala som silno zakorenenú predstavu, ako veci majú vyzerať, a keď sa niekto proti tejto predstave prehrešil, šlo sa do vývrtky. A zazlievalo sa jak fras. 😛
Numan svojho Aspergera nepovažuje za znevýhodnenie – len treba upraviť život tak, aby sa dali využívať jeho výhody. “Asperger ti dáva užitočné výhody, ktoré iní nemajú – koncentráciu a posadnutosť. Keď som sa prvýkrát dostal k elektronickej hudbe, celkom som sa do nej ponoril a vedel som všetko o každom kúsku zariadenia v štúdiu, kde som pracoval.”
Hm zasa. (A u Rusov zasa “gm”.) Ja trpím poruchou koncentrácie. Moja pozornosť sa držievala jednej veci tak 10 minút (dnes max. 5), ale keď som sa dostala “do toku”, stratila som prehľad o čase. Moja obľúbená formulka pri prijímacích pohovoroch bola “to ešte neviem, ale dajte mi pol roka a viem sľäbiť, že sa vypracujem na aspoň priemernú úroveň”. Alebo keď sa ma pýtali na prácu s Macintoshom: “nikdy som s tým nerobila, ale až také odlišné od pécéčka to nebude; dajte mi týždeň”. A na druhý deň som už “vedela” robiť s Macintoshom a učila som to ostatných kolegov. 🙂 A keď sme robili časopis, bola som vylezená v tlačiarni viac ako hocikto z kolegov a vedela som o procese grafiky toľko, ako grafik, o procese tlače toľko, ako tlačiar, a o DTP toľko ako ten, čo zalamoval.
“Takisto vám umožňuje držať si emocionálny odstup, čo je dobré, ak čítate zlé kritiky.”
No, čo sa týka zlých kritík, tam to nedávam, ale mám dve polohy – jedna je normálna, “ľudská”, kedy sa správam s emóciou. A druhá je studená, len rácio a nič iné. A zábava je, že medzi nimi niet medzistavov. 🙂
“Jediná nevýhoda je, že v kontakte s cudzími ľuďmi ste neohrabaní. Prítomnosť davu ma znervózňuje a veľmi ľahko ma odstraší nepredvídateľné správanie ľudí. Keď sa stretávam s fanúšikmi a robím interview, som v pohode, pretože tam hovorím o sebe, ale keď mám hovoriť s ľuďmi o bežných veciach, som nanič.”
Tak ja veru ľudí nemusím. Správajú sa iracionálne, vzťahovačne, a miesto problémov ošetrujú svoj pocit zo situácie. Navyše hrajú medzi sebou všelijaké hry, ktorým veľmi nerozumiem. Pred rokmi som urobila rozhodnutie, že sa týchto hier nebudem zúčastňovať. Ak mi chceš naznačiť, tak si naznačuj, koľko len chceš; ja to vezmem doslovne a nebudem sa snažiť hľadať “medzi riadkami”. Keď bol Ryšinko chorý a doktor mi chcel povedať diagnózu, upozornila som ho, že som autista a nebudem si domýšľať. Stačilo, že mi naznačovali pred smrťou maminky – a ja som nepochopila a nebola som pri nej, keď umierala… Stačilo na celý zvyšok života!
Čiže čo sme sa naučili? Mne to potvrdilo moje podozrenie. Vy ste sa dozvedeli možno tiež niečo užitočné. Koniec-koncov, nech sa to už volá akokoľvek, má to svoje plusy a mínusy a ja som si na tých plusoch postavila život a cítim sa v ňom komfortne. 🙂 Ľudí sa nepýtam a mačky nepindajú. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor