Moc nemá ten, kto iných “upratuje” a znižuje ich hodnotu, ale ten, kto u ostatných rešpektuje ich jedinečnosť a váži si ich za ňu. Ak potrebujeme moc, aby sme niečo dosiahli, potrebujeme sa skloniť pred inými ľuďmi a nechať ich byť tým najlepším, čo dokážu byť. Kedysi sa ktoréhosi pápeža pýtali, či sa nebojí, že jeho kardináli sú čoraz lepší a možno ho jedného dňa prerastú. Pápež sa usmial: “Stojím na ich pleciach.” Aj my, ľudia, sa popíname ako také liany jeden po druhom a čím schopnejší sú ľudia v našom okolí, čím väčšiu šancu majú byť tým najlepším, čo dokážu, tým väčšiu oporu nám poskytnú, tým ďalej nám umožnia siahať a tým nepravdepodobnejšie možnosti sa odrazu ocitnú na dosah! 🙂

Najbližšie dni nebudú vždy hladké a bezproblémové. Na to, aby sme dostali na dosah mimoriadne príležitosti, musia sa diať aj mimoriadne veci. Dajme pozor na to, ako ich budeme pre seba interpretovať – či ako príkoria alebo šance! Od našej optiky bude závisieť miery úspechu a vnútornej spokojnosti, ktorú dokážeme z udalostí vyťažiť. Ak sa nepoddáme negativite a nebudeme sa rozčuľovať nad každým problémikom, máme šancu otvoriť si celkom nový pohľad na seba, svet i naše možnosti v ňom!