Niekedy naše očakávania a predstavy skresľujú naše vnímanie reality. Vidíme v nej to, čo by sme chceli vidieť, nie to, čo reálne aj je. Vtedy zvykneme nasadiť silu vôle a ísť si za svojím aj napriek tomu, že karty sú rozdané v náš neprospech – a potom sa čudujeme, že sa nám do života množia príkoria, oneskorenia a nečakané zmeny plánov. Je to len spôsob, akým nám život dáva najavo, že nenastal ten správny okamih.

Momentálne sa potrebujeme vyladiť na naše vnútro, našu intuíciu, a pýtať sa jej, či je ešte potrebné vyčkávať… Možno sme ešte nespracovali niektoré obmedzujúce presvedčenia. Možno sa nám ešte nepodarilo vykročiť z rámca obvyklého správania. Ak sa v takom prípade budeme hýbať a dožadovať svojho, dostaneme len to, čo dostávame bežne… So starým prístupom neočakávajte nové výsledky!

Ale ani pohyb vpred nebýva vždy jednoduchý. Nekonečné odďaľovanie dokáže byť extrémne vyčerpávajúce. Ak však budeme oddychovať, nemá prečo sa niečo v našom živote meniť… Potrebujeme začať konať – a to aj vtedy, ak neveríme na priaznivý výsledok. Ak však situácia doteraz nepriniesla plody a my ju nezmeníme, neprinesie plody ani zajtra… Konanie a drobné zmeny sú východisko z beznádeje. Nepoľavujme; je lepšie vnímať nové možnosti, ako zostať zaseknutý v tých starých, ktoré nám už nevyhovujú.