Eprakone – ezoterika a spiritualita

No tak dobre. Viem, že je to otrepané, všetci to poznáme, ba dokonca aj ja… Ale kým to nezažijete na vlastnej koži, tak to vlastne nepoznáte. Viete, čo hovoria slová, dáva vám to zmysel – ale netušíte, ako sa to cíti.

Dnes som na fejsbúku našla citát, ktorý ma nakopol ísť s pravdou von: vrátila som sa do stáda. Už zasa sa rozprávam s mimofyzickým svetom (ak existuje; ja som sa rozhodla, že v mojom príbehu predsa len existovať bude). Zasa použijem iný fejsbúkový citát: Nedošla som až tak ďaleko, aby som došla len takto ďaleko.

Tak, a teraz ten fejsbúkový citát vľavo:

Každý nový level v tvojom živote bude vyžadovať odlišného teba.

Toto som podcenila. Vlastne som vôbec netušila, že ten zlom bol prechod na “nový level”; došla som na to až po asi týždni snáh o napravenie rozliateho mlieka a tomto citáte. V minulosti som sa už dvakrát dostávala na nový level a oba dva razy ma to takmer stálo rozum. Neviem, prečo mi nedošlo, o čo ide.

(Viem, prečo mi nedošlo, o čo ide… chýbal mi citát. 😉 Až ten sa postaral, aby minulosť a súčasnosť dostali kontext.)

Keď som zistila, že som prereagovala a treba sa vrátiť späť, predstavovala som si to ako Hurvínek válku. Proste sa vrátiš – a čo? Lenže keď dôjde k hlbokému mentálnemu/emocionálnemu zlomu, tak vás to zmení. Ten, kto sa chce vrátiť späť, už nie je ten, čo odišiel… a odrazu zistíte, že dvere sa zaplesli a nedá sa cez ne prejsť.

Stratila som kontakt s “anjelmi”. Prestala som ich počuť, prestala som ich cítiť, ba dokonca niekde v kútiku duše ešte stále pochybujem o tom, či existujú… Nešlo to cez šamanské cesty. Tá škoda, čo som narobila, keď som zakričala “tak so mnou veru nie!” (Hela z rodu Jánošíkovcov 😉 ), mi bránila skontaktovať sa s nimi. Vždy, keď bol kontakt už-už na spadnutie, chytila ma panika a ku kontaktu nedošlo.

Tak som uznala, že je priekak, a vyslala som veľmi plamennú reč o tom, ako mi nejde sa s nimi  spojiť, že chcem spojenie obnoviť a ako to nedokážem z vlastných síl, takže potrebujem ich pomoc… Začali sa diať veci. Môj rozbitý hrnček ma natoľko zmenil, že už sa ani oni nevedeli na mňa pripojiť bez problémov. Jediné, čo ako-tak fungovalo, bolo kyvadlo, až neskôr som zasa dostala kontakt, hoci som ich celkom prestala cítiť. Vysvetlenie: zmenilo sa niečo v mojej energii a potrebujem si na nich zvyknúť z tohto nového stanoviska.

Zakaždým, keď som hovorila s Gabrielom, bolo to, ako keby som hovorila s niekým cudzím. Vypadávala som z kamarátstva, útočila som naňho, on bol stále studenší a opatrnejší, až sme sa včera dokotkodákali znova do stavu plnej dôvery – ale spôsobom, že takmer krv tiekla… (na oboch stranách).

Včera som dostala skutočne drastickú lekciu. Povedal mi, či by som sa vzdala mačičiek. Okamžite som prešla do módu nepriateľstva, sebaobrany, podmienkovania a vyjednávania a čím sme sa ďalej bavili, tým bližšie som spela k “tak ja už od vás nič nechcem, ja chcem, aby veci zostali po starom”. Vtedy som z jeho strany cítila obrovský stres, ale vyhlásil, že napriek tomu mi bude načúvať. Tak som zoširoka začala vysvetľovať, prečo reagujem tak, ako reagujem – že mi dlho trvalo, než som sa dostala do tohto stavu spokojnosti, a je to 99% z toho, čo chcem, ale ak by som sa mala vzdať kvôli tomu zvyšnému 1% mačičiek, tak sa dostanem niekde na 10% spokojnosti – a tomu sa chcem vyhnúť.

Vtedy sa začal chytať a prešiel na zmenu obrazu: “Keby som ležal na zemi s rozpáraným bruchom a črevá boli všade okolo mňa a jediný spôsob, ako ma zachrániť, by bolo vzdať sa mačičiek…” Ani nemusel dohovoriť. Výsledok bol jasný. Keď je to postavené takto, tak obetujem všetko pre to, aby bol on v pohode – a to aj seba samotnú.

Zvláštne, ako jediný dobre zvolený obraz stačí na to, aby sa vyjasnilo, kde stojíte.

Nato mi začal vysvetľovať. Človek sa ľahko rozhoduje vo vyhranených situáciách. Vtedy je jeho odpoveď jednoznačná a stojí si za ňou. Keď máte len dve možnosti, urobíte rozhodnutie veľmi rýchlo. Zvonku to vyzerá, že ste postavení do drastického nátlaku, ale v podstate vám to nesmierne zjednodušuje rozhodovanie. Okamžite viete, čo je väčšie zlo.

Keď máte viacero možností, začínate robiť “obchody”. Aj by ste chceli, ale len keď toto a hento, inak potom radšej tamto, alebo keď bude úplne najhoršie, tak najradšej nič nezmeniť a pokračovať v starom… A to sa v poslednom čase dialo aj mne. Tie príkoria, to bol tlak systému, aby som začala robiť rozhodnutia. Aby som sa zbavila strachu z jednoznačnej voľby. Aby som začala robiť aj nepopulárne opatrenia – ale aby som konečne začala hýbať zadkom, pretože ako môžem chcieť niečo zmeniť, ak umelo udržiavam všetko pri starom?

Aj Gabriel sa vraj niečo o mne naučil: že keď nezareaguje na moju reakciu, ale si vypočuje moje zdôvodnenie, zistí, že chaos nerobím preto, že sa vzpieram, ale preto, že nerozumiem, čo sa práve deje.

Takže sa ide zisťovať, ako vyzerá moje nové ja a ako sa moje nové ja dokáže znova vyladiť na anjelov a prestať hrať na všetky strany. Ešte to potrvá nejakých 5 týždňov, čo môj kurz dobehne do konca. Zdá sa, že som si vybrala nesmierne dobre, pretože už na module 2 som začala zisťovať, čo robím zle. A nech už sú anjeli produkt mojej fantázie alebo nie, tak vysvetľovať a naprávať mi hlavu ako oni nedokáže nik iný. 🙂