Dnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo.
Spomínal, že ak ideme do kreatívnej vizualizácie, je dobré začať vďačnosťou za to, čo máme. (Zdôvodnenie si nechám na neskôr, keď budem túto časť nahrávky spracovávať. A babu vymažem! 👿 😉 )
Tak som dnešný deň začala vďačnosťou, čo nie je vôbec ťažké, keď vám po posteli chodí kopec nádherných, hebkých, elegantných kožúškov a vďačne vrnia. 🙂
Potom som si spomenula, že nie vždy som vďačná za to, že ich mám… Niekedy, keď sa snažím niečo urobiť (alebo len niekam prejsť), blokujú každý môj krok a ja vždy vypením. Keď som sa na to sťažovala Gabrielovi, povedal, že prečo sa sústreďujem na to príkorie a neteším sa z toho, že ich mám? Lenže keď už vypením a až potom si spomeniem na jeho radu, tak si navyše prichodím ešte aj ako debil – čiže rada veľmi nepomáhala.
Lenže ako som si spomenula na jednu z tých typických situácií, podarilo sa mi nejako do nej preniesť – a odrazu som mala prístup k tomu, čo vtedy cítim. Bol to pocit príkoria, krivdy. Niečo potrebujem spraviť, ale nedá sa, pretože mi je v ceste niečo iné. Nič nejde “normálne”, nič nejde “hladko”. Dokonca aj ľudia, s ktorými spolupracujem, si všímajú, že len čo robia spolu so mnou, začínajú sa kopiť prekážky.
V poslednom čase som behala po rôznych seminároch, takže niektoré témy mám momentálne otvorenejšie ako iné. Niekde som zachytila, že pocit krivdy a príkoria je vlastne prejav sebadôležitosti: niečo, čo si mal dostať, ti je upreté. Ja chcem prejsť niekam a mačky ma blokujú a neumožňujú mi tam prejsť.
Trochu som zamrkala, pretože som si myslela, že už mám sebadôležitosť dosť dobre ošetrenú. Nebola som ochotná priznať, že ide o sebadôležitosť… Moje vlastné situácie, kedy vypením, mi prichodili odlišné od toho, čo vždy spomínajú na seminároch. Lenže my sa už poznáme. Povedala som si, že čo ak ide o racionalizáciu a tie situácie nie sú odlišné? Čo by to pre mňa znamenalo?
Pokúsila som sa nastaviť si širší kontext (uhol pohľadu), pretože ten úzky som mohla svojím vnímaním pokriviť. Znova som sa vrátila do tej situácie a pozrela sa, čo spúšťa moju besnú zúrivosť. Nie, čo cítim, ale čo ju spúšťa.
Našla som bezmocnosť zamaskovanú ako pocit príkoria.
Okamžite mi to pripomenulo Dawn Clarkovú a jej pukliny. Moja sa udiala pri príchode na tento svet. Nechcela som tu byť. Snažila som sa čo najskôr uniknúť. Bola som chorá, nemala som savý reflex, do nejakých 6 rokov ma stíhala choroba za chorobou, až ma už doktori pochovávali. A potom sa to náhle zlomilo a stalo sa zo mňa jedno z najzdravších deciek v triede.
Bolo to približne v tom čase, kedy som prijala rolu obete tohto života. Ale pretože moje stredné meno je Vzdor 😉 , prijala som ju svojsky: Dobre, Život, povedal si si, že tu budem, aj keď sa mi to nepáči a nepatrím sem… Tak tu teda budem. Ale nečakaj, že budem niečo aj robiť. Ja si proste sadnem a budem to tu pozorovať a nebudem sa zúčastňovať. Máš, čo si chcel… a teraz sa tým zadus. (Už som spomínala, že som mierumilovná a dobroprajná dušička? 😉 )
Uznala som svoju bezmocnosť.
Ale to neznamená, že sa mi začala páčiť; zakaždým, keď som s ňou čo len okrajovo konfrontovaná, dostaví sa besná zúrivosť.
Alebo škrtnem mimofyzickú realitu, pretože to je jediný spôsob, ako môžem ja ublížiť Životu. 🙂
A tu si zasa spomínam na jedno Gabrielovo vysvetlenie: že som sa dostala do “hmoty” na to, aby som bola “spútaná”. Bije sa mi to s celým mojím svetonázorom, ale pretože som zvolila taktiku vyčkávať a nekonať, nechám ich biť sa a pozriem sa na to, kto to vyhrá.
🙂 Pat. Infiltrácia rozložila Vzdor a Vzdor zablokoval Infiltráciu. Kto ste čítali Buď vôľa tvoja, viete, o čom hovorím… a ako to dopadne. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 