Je svet plný blbcov?

by-roueche-artDnes ráno pri umývaní riadu sa mi znova rozbehli myšlienky. Milujem umývanie riadu; monotónna činnosť odvádza pozornosť “strážcov reality” v našej hlave na niečo iné a z podvedomia vyskakuje raz jedna, raz druhá vec, čo sme si mysleli, že na nás nezanechala stopu, ale zjavne sme ju ešte celkom nespracovali…

Tentokrát sa nejako vynoril zážitok starý niekoľko rokov. Vtedy som bola v kontakte so stránkou skupiny mladých mužov (hehe, z môjho pohľadu sa zdá kdekto “mladý” 😛 ), ktorí sa venovali tiež ezoterike. Dovtedy som mala mentálny model “ženské v ezoterike poučujú a presadzujú svoju pravdu, s chlapmi sa dá diskutovať” – a tak som sa im tam nasáčkovala, že sa čosi od nich naučím.

Naučila som sa jedno: že potrebujem zrevidovať svoj mentálny model na “a chlapi nie sú o nič lepší”. V živote som viac podiskutovala o ezoterike s ľuďmi z opačného brehu, teda neezoterikmi, než som kedy podiskutovala s ezoterikom… Vtedy sa môj mentálny model zmenil na “s ezoterikmi hlavne nediskutuj, pretože ťa ukameňujú”.

Aj v tej skupine som zažila, ako sa vyslovovali “všeobecne platné pravdy”, ktoré sa nesmeli spochybňovať, a každá pochybnosť bola urezaná slovami “podľa mňa sa mýliš a nerozumieš tomu”. (Chlapci boli ešte z toho osvietenejšieho tábora, pretože do toho vkladali aspoň to “podľa mňa”; to bol aj dôvod, prečo som to bola vtedy ochotná s nimi skúšať.) Vtedy som zážitok odsunula s tým, že “sú blbci”. Tým to pre mňa skončilo a už som sa k tomu nevracala.

Dnes mi došlo, že sa mi nepáči svet plný “blbcov”, tak som sa pokúsila pozrieť na to celé inými očami. I uspela som:

Môj najnovší názor je, že to nejako súvisí s potrebou duality, hmotného a rozdeľovania. Kým potrebujeme mať okolo seba predmety, veľmi ľahko sa nám veci delia na “je pravda” a “nie je pravda”, “je dobré” a “nie je dobré”, “je môj človek” a “nie je môj človek”. Podľa toho sa aj združujeme s inými. Potrebujeme mať pevné “formy”, o týchto “formách” diskutovať a vymieňať si názory a postoje a pomocou týchto “foriem” vysvetľovať svet okolo seba.

Len čo sa dohodneme, že niektoré “formy” spoločne uznávame (Ježiša, reinkarnáciu), už ich nespochybňujeme a ani nepripustíme, aby ich spochybňovali iní, pretože to by otriaslo celým naším konštruktom, ktorý sme na týchto “formách” postavili – a tým by sme museli spochybniť celý náš svetonázor.

Sú aj takí zo sveta “foriem”, ktorí to urobia. Výsledok? Nájdu si iný svetonázor a nahradia ním ten prvý.

Neviem, prečo niektorí ľudia potrebujú “formy”. Možno kvôli pocitu istoty, bezpečia.

Ja, na(ne)šťastie, už k takým ľuďom nepatrím. Vyštartovala som odtiaľ ako ateista, používajúci ateistické “formy” na vysvetlenie sveta: Boh neexistuje, všetko je len vec prírodného výberu (darwinizmus), fakty nepustia (veda) a ak to nedokážeš overiť/zopakovať, je to len psychotická príhoda. Ako ateista som neskôr mala veľmi blízko k taoizmu – proste som taoistické božstvá hodila cez palubu a držala sa výlučne Tao Te Ťingu: všetci sme súčasť Jedného a podliehame tým istým princípom a na istej úrovni sme vždy na to Jedno napojení, teda aj navzájom prepojení. Nepotrebovala som Boha; mala som tao.

No a potom jedného dňa sa udiala moja psychotická príhoda, kedy za mnou došli dvaja ksichti, o ktorých som vedela, kto sú (lebo som na nich mala spomienky, hoci sme sa nikdy vo fyzickej realite nestretli), ktorí mi tvrdili, že sú Boh a archanjel (čo boli dve veci, na ktoré som neverila) – a pozvali ma na nádherný tanec spochybňovania všetkého dovtedy známeho i nového.

Aby som si zachovala aspoň zdanie zdravého rozumu, musela som opustiť rovinu “foriem” a prejsť na prvú najbližšiu rovinu, ktorou som vedela operovať – rovinu energie (tao). (Kým to bol svet foriem, musela som z nich urobiť “mimozemšťanov”, aby som s nimi vôbec vedela narábať.)

No a keď si raz trúfnete opustiť rovinu foriem, už sa do nej nikdy nemôžete vrátiť. 🙂 Naučíte sa pohybovať v neistote (a nie vždy vám to ide tak, ako sa navonok tvárite 😉 ) a veci dostanú celkom odlišné prepojenia, pretože už nemajú pevné hranice a vy neviete povedať, kde končí jedno a začína druhé.

Keď som sa dostala v úvahách až sem, uvedomila som si, že sa tým môj svet automaticky vylepšil. Už v ňom nebehá kopec “blbcov”, ale len ľudia, ktorí sa ešte nedostali z roviny “foriem”.

Súčasne mi napadlo jedno: je divné, že menej očakávam od napr. Indov, krišnistov a tých ostatných ako od západných ľudí. Keď mi niekto tliape reinkarnačné “nezmysly”, poviem si “no halt Ind” a idem ďalej. Mám vyššiu toleranciu voči svetonázorom, s ktorými som nevyrastala, ale kresťanstvo a socializmus 😉 naozaj nemusím. Vždy si poviem, že v tej biede potrebujú nejakú útechu, že nemali tie storočia pestovania mentálneho prístupu a podobne. Lenže našinec toto všetko mal a preto oveľa príkrejšie reagujem, keď narazím na jeho kŕčovité zotrvávanie vo “formách” a snahy vysvetliť niečo, čo sa s “formami” evidentne bije, tým, že zavedie  nejakú z fyziky prebratú kategóriu (najčastejšie “kvantové čokoľvek”) a pomocou nej vysvetľuje všetko, čo mu nepasuje do sveta “foriem”. Urobí z “kvantový” formu pre “nevysvetliteľný, ale dobre zrozumiteľný srdcom” 😛 . Pritom väčšina z nich by mi nevedela porozprávať o kvantovej fyzike viac než dve-tri populárne povedačky.

Takže momentálne rozumiem, že je to vec sveta “foriem” a prístupu, ktorý tým ľuďom vnucuje. Našťastie, vďaka tomuto prestávajú byť ľudia pre mňa vinníkmi a sú skôr “zavrznutí”.

Ale nech sa snažím, jak sa snažím, nijako to nevysvetľuje fenomén Trumpa. 😉

P.S.:

  • názor: môžeš ho mať, ale neviem, na čo by ti bol
  • postoj: tvoja individuálna interpretácia reality, platná len pre teba a väčšinou parádne skreslená prostredím, z ktorého prichádzaš
  • pravda: to, čo si ochotný vziať za svoje
  • svetonázor: tvoje individuálne vysvetlenie toho, prečo veci vyzerajú v tvojich očiach tak, ako vyzerajú
  • reinkarnácia (týmito očami): donebavolajúca sebadôležitosť, kde ty si taký dôležitý, že ťa prostredie celé stáročia pchá do nových a nových tiel
  • kvantový (týmito očami): niečo, čomu ty nerozumieš ani zamak.

Minule som našla v jednom horoskope tento nádherný odkaz sveta foriem (dúfam, že sa mi to podarí patrične preložiť):

Dátumy portálov tento mesiac (1, 10,11,19 a 28 január) sa vzťahujú na fraktálny typ okruhu purifikácie a vibračného pozdvihovania nám robia úžasnú dekompresívnu službu, ktorá nám umožňuje vyjsť z jaskyne bez toho, aby sme zostali oslepení.

(Preložené aj s gramatickými nenáväznosťami, ktoré v origináli boli.)

Moja interpretácia: len nech to znie vedecky, pretože vlastne nemám čo povedať, ale ak to poviem dostatočne vzdelanecky a prešpikujem slovkami vypožičanými z fyziky (“fraktálny” typ okruhu “purifikácie”, “vibračné” pozdvihovanie a “dekompresívne” služby), snáď mi na to nedôjdu.

No berte ich vážne. 😛

One thought on “Je svet plný blbcov?

  1. …tá veta s tými portálmi je úžasná. Síce nemusím vedieť ,čo je fraktál, purifikácia a dekompresia, ale uistenie, že mi to umožní vyjsť z jaskyne, bez toho, aby mi to vypálilo oči je veľmi povzbudivé a upokojujúce. Rovnako ako pocit, že je tu niekto, kto tomu rozumie, kto na to dohliada a kto mi povie, kedy ten nos vystrčiť môžem a kedy nie. Je to ten malý ostrovček ( aj keď iluzórny ) istoty, ktorí ľudia potrebujú v neistom svete a ktorý často veľmi zúfalo hľadajú. Tak vzniká viera. Netreba ňou opovrhovať. Mnohých ľudí robí šťastnými , vnáša do ich života nádej a pomáha im prežiť ťažké časy.

    Poznanie také nie je. S každým novým poznatkom prichádza aj nová nevedomosť, tak ako sa za horizontom objaví ďalší kopec. A to vnáša do mysle nepokoj až chaos, ktorý nie je jednoduché zvládnuť. Dokonca z toho môže človeku preskočiť. Takže poznanie je len pre silné kusy :), stádo preferuje vieru. To podľa mňa vysvetľuje aj fenomén Trump ( pokojne to môže byť aj Mečiar, alebo Fico, či najnovšie Kotleba , aby sme nechodili až za oceán). Je za tým potreba stáda po vodcovi, ktorý vie buchnúť po stole a zjednať ” vo svete” poriadok. Apropos fenomen vodcu stáda nám nespadol z neba , ale doniesla ho tiež evolúcia a my sme sa zjavne ešte neposunuli tak ďaleko, aby bol vo všeobecnom merítku zbytočný.

    Ale späť k tej portálnofraktálnej vete. Myslím, že táto taktika je odpozeraná z medicíny. Lekári, keď už nevedia kudy kam, prechádzajú do latinčiny ( ktorú už dnes ovláda málokto ). Pacient sa síce nedozvie, čo mu je, ale odchádza spokojný, že niekto tomu rozumie a v tomto rozpoložení sa môže aj uzdraviť. Veď už Ježiš povedal : ” to nie ja, to tvoja viera ťa uzdravila ” . Keby ten doktor povedal : ” pán Novák, choďte domov, ja už fakt k…a neviem, čo s Vami “, tak by ten nebožiak umrel hneď za dverami, aj keby mal hoci len nádchu 😀 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor