Vďačnosť každý deň

Vďačná, že tieto dva dni som preskákala bez problémov, len unavená. Dnes ráno sme videli v Devíne bežať cez cestu líštičku… Prvýkrát, čo som videla líšku vo voľnej prírode. Bolo ešte tma a poriadne som nevidela, ale bol to povznášajúci pocit… Líšky majú v sebe niečo veľmi, veľmi svojbytné, samostatné. Sebestačné. 🙂

Včera som prerušila ketónovú diétu – a dnes ráno som dom neopustila bez Imodia… Vďačná, že po pár prísunoch nových tabliet som deň ustála bez problémov. Navečer som už bola doma, tak som si zasa spravila kávu s olejom a dúfam, že sa to dostane znova pod kontrolu, lebo už som mala aj problém stráviť cibuľu. Neviem, prečo by to malo fungovať a ako to funguje, ale kým to funguje, pokračujem. 🙂

Včera večer som si už nevedela poradiť s Lassiterom, v kuse škubal Berušku, tak som naňho nahúkala, bežala som za ním po celom dome a povedala som si, že keď nerozumie ľudskej reči, poviem mu to po-mačaco – a začala som naňho syčať a prskať. Najprv pozeral, čo sa deje, potom to vzal vážne a nakoniec stačilo začať ukazovať zuby a už sa pratal… Zdá sa, že to zabralo. Vďačná za svoj rozum, ktorý mi umožňuje hľadať si cestu do vedomia mojich kožúškov.

Vďačná za to, že som si kúpila väčšinu rastlín na jeseň – oba záhradnícke katalógy prestali byť bohaté v ponuke a jeden z nich parádne zdvihol ceny. Už vidím, že sadenice rajčín a uhoriek si dopestujem tento rok sama. Vďačná, že viem, ako sa to robí. Vďačná za všetok ten čas, čo som mala možnosť učiť sa od našich. Vďačná za nich. Vlastne, vďačná za celý svoj život. Je 98% z dokonalosti. 🙂

Zdá sa, že som mala šťastie. 🙂