Dnes si sem prenášam celkom čerstvú diskusiu z Angelária pod príspevkom Interview so Samaelom. Ozval sa tam nejaký chlapec Peter995 a nastolil uhol pohľadu, ktorý si zasluhuje komentár.
Peter: “Ach. Padlí anjel = diabol. A že je vzostupný? No ak prináša ľuďom strach a dokonca istým spôsobom i smrť, ako uvádza, tak to radšej nech ani moc nevystupuje a zostane pekne krásne tam niekde hlboko a ďaleko. O takých nikto nestojí🙂”
Ja: “Kto všetko je “nikto”? Nemám rada, keď niekto hovorí mojím menom. Mám ústa a môžem hovoriť za seba sama.
A pozor na jedno: anjeli nie sú nič, čo by bolo od nás oddelené. Že ich nevnímame, je naša vec. Že nie sú oddelení, je ich vlastnosť. A k tomu “diablovi”… Ak potrebuješ mať diabla, maj si diabla.😉 Kto som ja, aby som ti zakazovala mať niečo, čo potrebuješ?”
Peter: “Sun Belangelo, pre čertov – diablov je len iný názov – “padlí anjeli”. Keďže diabol bol povodne anjel, preto má názov – “padlý anjel”. A ja týchto padlých rozhodne nepotrebujem a netužím po nich.
A ešte keď k tomu prináša ľuďom strach. Strach je asi pre všetkých ľudí dosť nepríjemný pocit, a preto aj predpokladám, že o tohoto diablíka naozaj nikto nestojí. Je to dosť negatívna bytosť. Alebo Ty naozaj túžiš mať strach? To asi tiež nie, však? Tak vidíš 😉 Maj sa pekne, prajem ti veľa šťastia,radosti a čo najmenej strachu.”
Ja: “Na to, aby bolo niečo “padlý anjel”, musí byť najprv kam padnúť… Na tom sa asi zhodneme. A ak sa zhodneme, má toto vyjadrenie aspoň dva dopady: 1. ukazuje, ako veľmi sa pohybujeme v dualistickom svete priestoru a času, kde všetko má svoje hranice/obmedzenia a “všemocný” Boh je nejaká externá bytosť sediaca kdesi vysoko na obláčiku a anjeli sú externé bytosti aj pre Boha a preto si môžu robiť, čo ich napadne; 2. ak existuje niečo, kam sa dá padnúť, tak potom bolo určené pre niekoho a ak on “padne”, tak je vlastne presne na tom mieste, kde má byť – čiže robí presne to, na čo bol stvorený. A ak ty “nechceš” a “netúžiš” po niečom, o čom si vyššia inteligencia ako tvoja povedala, že je to potrebné, máš na to plné právo, ale aj tento prístup má potom svoje dopady – a jedným z nich je práve ten strach, ktorý spomínaš: obava z toho, že veci by mohli byť tak, ako ty “nechceš” alebo “netúžiš”.
Ja sa nepohybujem v svete externých bytostí a jedno, čo som sa naučila, je, že strach je len naša projekcia, nič, čo by existovalo mimo nás – pretože potom by sa všetci ľudia nutne museli báť toho istého a nesmeli by sa báť niečoho, čoho sa iní ľudia neboja…🙂 V mojom vnímaní je strach len signál, že sa blížime k hraniciam “bezpečného” (=toho, na čo máme už nachystanú odpoveď). Strach je reakcia ľudskej psychiky na neurčitosť. A neurčitosť je podstata zhmotňovania, kedy všetko je možné, pokiaľ si nájdeš ten vhodný prístup.🙂
Takže pozor: o “padlých” hovoria najčastejšie tí, ktorí sa považujú za “niečo lepšie” a pritom zabúdajú, že slovom “padlý” popisujú len svoj vlastný tieň – niečo, čo bez nich existovať nemôže. Alebo si už videl tieň, ktorý nemal kto vrhnúť?🙂”
Ak si uvedomíme, že “dobrý” a “zlý” sú len naše individuálne interpretácie, potom aj “padlí anjeli” sú len naša individuálna interpretácia energetického javu, o ktorom nič nevieme (alebo primálo na to, aby sme interpretovali presne). Máme dve možnosti: buď sa svojej neschopnosti postihnúť to zľakneme (čím jej, celkom paradoxne, začíname dodávať silu a zvyšujeme ju 😉 ), alebo prijmeme, že ešte nemáme odpoveď na všetky situácie, a snažíme sa túto jednu pozorovať z toľkých odlišných uhlov pohľadu, koľkých sme len schopní.
A ak nie sme schopní mnohých uhlov pohľadu, opýtame sa, ako to vidia iní. Preto otváram diskusiu na túto tému – ale poprosím, aby bola vecná – aby sa držala témy anjelov, padania, diablov a strachu, a nie toho, kto je nakoľko osvietený. Lebo inak zažnem! 👿 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor