Dnes mám dve vďačnosti z posledných dní. Prvá spočíva v tom, že kedysi mi po dome behala nefyzická čierna mačka. Obšmietala sa mi okolo nôh a videla som ju chodiť po izbách. To bolo v čase, kedy som mala len Lassinka a Cicu a bola dohodnutá Gayka. Len čo došla Gayka, začala som hľadať po útulkoch niečo čierne, čo by vyzeralo ako tá mačička – a naďabila som na Berušku.
Lenže nefyzická čierna mačka zostala aj naďalej a videla som ju chodiť hore-dole po izbách. Dokonca keď prišiel Šinter, tak sa s ňou začal hrať a naháňali sa po schodoch. Už som bola v tom, že mi totálne prepína, keď jedného dňa prišla na návštevu Ambala. Sedeli sme na koberci a hrali sa s kožúškami, keď som zahliadla znova tú čiernu mačku za svojím chrbtom. Povedala som Ambale: “Už zasa tu je tá čierna mačka.” A Ambala odpovedala: “Viem, vidím ju,” a ukázala za môj chrbát. 🙂 Nix da “cvok”. Nešibe mi.
Posledný rok som ju už takmer nevidela. No a minule som pozatvárala všetky kožúšky do izby, pretože mi mali prísť robotníci. Kolega chodil hore-dole, odrazu sa strhol a vyzrel do chodby.
“Čo je?” spýtala som sa.
“Myslím, že tadiaľ prebehla mačka,” povedal.
“Nezmysel; všetky sú zatvorené v izbe,” odpovedala som. A až o dobrých 10 minút neskôr mi došlo, koho to zahliadol – on, ktorý neverí ničomu, čo nie je hmotné!
🙂 Univerzum má niekedy dosť podivné spôsoby, ako nám dať najavo, že všetko je možné.
No a dnes boli zasa majstri a pozerali, čo treba robiť v záhrade. Jeden organizátor, jeden odborník. Bavili sme sa o termínoch a zrazu sa organizátor obráti na odborníka a hovorí: “Noro, čo ty na to?”
Nemohla som si pomôcť. Cítila som, ako sa mi tvár skrúca do úsmevu. Nedalo sa to potlačiť.
🙂 Univerzum, ďakujem ti, že mi nedovolíš poľaviť v dôvere, keď už mám namále. Viac udičiek… viac, viac, viac! 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor