“Nezaujímajú ma klasifikácie. Ty si klasifikoval po celý svoj život. Teraz sa budeš nútený vzdať klasifikácií. Klasifikácie majú svoj vlastný svet. Len čo začneš niečo klasifikovať, klasifikácia sa osamostatní a začne ti vládnuť. Ale pretože cieľom klasifikácií nikdy nebolo dodávať energiu, naveky zostávajú ako mŕtve polená. Nie sú stromy; sú iba polená.” — Carlos Castaneda (The Active Side of Infinity)

Obávam sa, že spočiatku klasifikácie hodne potrebujeme, aby sme sa naučili aspoň ako-tak orientovať v našom hmotnom svete. Ale ak si z klasifikovania urobíme návyk, potom sa sústreďujeme na veci, nie na ich vzájomné prepojenia – a časť reality nám uniká. Do tej miery, že sa nájdu “veci”, ktoré by zapadali hladko do viacerých kategórií súčasne… a začínajú nám nabúravať to, čo nám dodáva istotu – náš pocit, že svetu rozumieme.

Ak k tomu dôjde, je načase pochopiť, že z týchto topánok sme už vyrástli, zahodiť ich a ísť si po nové, ktoré nás nebudú do ničoho nasilu natláčať. 🙂