Musíme sa naučiť ťahať niekde hranicu, po ktorú sme ochotní veci tolerovať. Ak ju nebudeme mať, hocijaký energetický upír alebo narcis alebo len jednoducho zlomyseľný ľudský ratlík 😉 sa nám bude natískať do života, bude prekrúcať naše slová, spochybňovať naše motívy a integritu či otvorene nás ohovárať a sabotovať. On z toho bude mať prílev energie, my z toho budeme mať nervy a bezsenné noci a znížený pocit vlastnej hodnoty.
Nie je jednoduché nájsť tú hranicu, pokiaľ sme otvorení a ochotní spochybňovať sami seba, a za ktorou už berieme oceľovú metlu a vymetáme náš príbeh od ksichtov. Sama som veľmi dlho hľadala, posúvala hranicu hore-dole, až som si našla pevný bod: len čo sa nebavíme o veciach/myšlienkach, ale o osobe, prestáva to byť pre mňa prínosné. Keď niekto príde s iným uhlom pohľadu, dobre. Keď začne spochybňovať môj a neposkytne iný, oceľová metla.
Som vďačná všetkým ksichtom, ktorí ma doviedli k tomuto rozhodnutiu. Existencia s nimi nebola príjemná, ale som rada, že ma naučili existenciu s nimi neakceptovať. 🙂
Všetci máme právo byť takí, akí sme – presne v tomto okamihu sme takí, lebo nedokážeme byť iní. Keď vám niekto začne vyhadzovať na oči vaše nedostatky, keď sa k vám správa otvorene pohŕdavo, mentorujúco či vyslovene urážlivo, nie je to výpoveď o vás – je to výpoveď o tom, ako veľmi vás potrebuje dostať “pod seba”, pretože váš stupeň rozvoja a rastu považuje pre seba za ohrozujúci.
Nechajte ho v tej kaši; nech sa cíti ohrozene. Vy vezmite palicu, ťahajte na zemi čiaru a ak by ju prekročil, vezmite ho tou palicou po krížoch. Nepustite ho za nič na svete na svoju stranu. Nech si rozpráva, čo chce – ak sa s ním dáte do diskusií, iba čo vás stiahne na svoju úroveň a tam vás porazí nadradenými skúsenosťami v sprostom správaní.
🙂 Tiež naučené na vlastnej koži. Niektoré šarvátky som proste kvalitne zbabrala. 😛











Povedz svoj názor