Táto Vďačnosť je trochu oneskorená, za včerajšok, ale včera som šla radšej chrápať ako písať a na tento jeden zážitok nechcem zabudnúť… Misty a Pupsinka sa začali hrať.
Aby bolo jasné, Puups je extra trieda. Je to lovec a len málo planie láskou k spolublížnym mačkovitým, ale keď bola menšia, tak sa hrala aspoň s Ryšíkom a Šintíkom, len potom vyrástla a už je skôr sama pre seba a naháňa mušky 🙂 . Keď prišli Lízatká, bol to vlastne prvý taký zážitok v jej živote, pretože ku mne prišla pred nimi ako “posledná” – no a nevedela to predýchať. Vlastne to predýchava až doteraz a stále im ešte objasňuje, že je tu väčší pán 🙂 . Tak som čakala, čo s ňou spraví príchod Misty.
I nastalo, čo som očakávala – Puups sa hodila o zem. Neskôr sa naučila nebrať Misty na vedomie, ale keď sa Misty hrala, veľmi pozorne ju sledovala, a len čo Misty opustila hračku, Puups šla a hrala sa s ňou chvíľku ona. Ako keby cez Misty objavovala znova to mača v sebe. Misty sa okolo nej sprvu obšmietala, ale po pár fackách to vzdala. Bola to škoda, pretože obe sú lovkyne par excellence a aj povahy majú podobné. Dokonca mi na striedačku ocuclávajú ten istý rukáv na svetri. 😉
Tak, a včera som zachytila, že Misty doskočila do Puups, Pupsinka jej vyťala, začali sa klbčiť – ale to už nebolo to nepriateľské “roztrhám ťa na cucky”, ale kús sem, kús tam, chňap a drap. Potom sa od seba odtrhli a Pupsinka vyhnala Misty z izby a cválala za ňou ako Nemezis. Nato sa dorútila späť do izby a za ňou v pätách ako Nemezis cválala Misty… Začali sa naháňať na striedačku.
🙂 Vďačná za tento vývoj.
A ešte bonznem na Misty: Minule sa niekam zatúlala, ja som hľadala Lassinka a našla som ho zalezeného v búdke – a pri ňom stočená do klbíčka Misty a svorne buvali. Tí dvaja sa teraz nejako môžu, z čoho je Šintík celý smutný, chúďatko. Už sa s ním nehrajú. Musíme ho častejšie mojkať. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor