Dnes sa bojovalo s depresiou. Síce len poobede, ale o to intenzívnejšie… Vďačná, že už to zjavne prešlo. V poslednom čase mávam také 30-minútové depky – ale stoja za to… No, dnes poobede som mala jednu, potom 5 minút pauzu, potom ďalšiu atď. Vedela som, že by pomohlo napiť sa, ale spali na mne kožúšky a nechcela som ich budiť, tak som odolávala plné dve hodiny… Inak, je to zábava sledovať, ako vám je nanič a viete, že je to len blbá depka, ale to jej nič neuberá na intenzite, nezmierňuje to bolesť ani smútok… A zjavne depresia bola téma, ktorú bolo treba riešiť, pretože aj v telke jedna depka po druhej. Pozerala som ich a vnímala som očami nezúčastneného pozorovateľa, ako debilne reagujú, a súčasne som v tom trčala po uši sama. Neviem, či to už skončilo, ale kožúšky sa zobudili a išli žerkať a paničková si hrkla a šla variť. A večer sa uvidí.
Vďačná za to, že som dnes nič nemusela. Oddychovala som a dávala som sa do poriadku. Ani robiť som nemohla, pretože mi z 10 prstov dnes fungovali len tri. Stačilo to na vynesenie smetí, ale tým to skončilo.
Ľudia, som unavená. Tak unavená, že som si zrekapitulovala, či je o všetko postarané, a došla som na to, že musím preveriť ešte, na koho je písaná moja životná poistka. Dnes už nič nechcem, na nič nečakám a do ničoho sa nemontujem. Vlastne, keď to po sebe čítam, znie to ako pokračovanie poobedia. No, veď fľaša ešte nie je prázdna, tak sa nič nedeje. 🙂 A po zvyšok dňa sa idem tváriť, že veď ja ani neexistujem. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
odvčera dávajú Midsomerské vraždy úúúúúplne od začiatku 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vieme. Kukáme. A súčasne na Nemcoch. A v utorok večer pokračujú s novými dielmi. 🙂 Ja proste tie anglické domčúriky môžem. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
veru, na tie domčúriky sa o mesiac teším – hard factor pri mojom rozhodovaní, keď uvažujem ísť do GB 🙂
ale mladého Barnabyho ja nemusím, ja proste žeriem toho starého 😛
Páči sa miPáči sa mi
Keď starý nie je, aj mladý sa hodí. 😉
Páči sa miPáči sa mi
citim sa tak nejak podobne 😦
Páči sa miPáči sa mi
a nepomohlo by ti na depku nejako sa hybat?ako to citam doslo mi ze si bola dost nehybna, najma v tej casti ako si sa nechcela pohnut lebo na tebe spali macky. Neskusala si aj ked citis unavu, bud sa prejst alebo si zabehat alebo akykolvek druh pohybu?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Keby sa dalo… Môj chrbát už neutiahne dlhšie státie alebo chodenie a nohy mi z času na čas nepredvídateľne vypovedia službu. Chodidlá mám chytené artrózou a našľapovanie niekedy hovadsky bolí. Takže moja možnosť hýbať sa je značne obmedzená. Práve spoznávam tú desivejšiu stránku “mať telo”. Čo už. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ked mam depku a niekto mi povie aby som sa hybala, vrazdila by som 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no hej, ale skusila si?ja nemavam depky ako normalne diagnozu, ale ked mam nejaky smutok, alebo zle stavy, tiez sa mi nechce hybat, ale ked sa donutim, tak to vzdy pomoze.
Páči sa miPáči sa mi
a uz len to ze by si vrazdila je odpoved tvojho tela, ze by si ten pohyb fakt zelalo. nehybne sa vrazdit moc neda 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mala si uz niekedy depku ? pretoze presne takymito “dobremyslenymi” povzbudeniami sposobis presne opacny efekt
Páči sa miPáči sa mi
ah tak potom naser si. je to lepsie? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…hej, hej, doba je zlá….kde sú tie staré, dobré, časy, keď stačilo ponúknuť polku kráľovstva a rozosmievači sa len tak hrnuli 🙂 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“kde jsou, kde jsou, kde jsou, kam se poděli, odstěhovali se, nebo zmizeli?”
– 🙂 krásna debata…
kedykolvek sa tu dočítam, ako je Helar zle, chce sa mi ju poponášať, aby sa jej uľavilo, ale neprejavujem to
, aby ma nevysmiala, tak aspoň na diaľku; to mne robí dobre a inak sa dej božia voľa (nemám vokáň)
a k tomu dobrému červenému, čo som mala večer u kamarátky si teraz dávam túto/ Eric Clapton – Tears In Heaven
Páči sa miPáči sa mi
Oli, mňa netreba ľutovať, to si obstarám aj sama. Keď píšem, nenariekam, len sa snažím zachytiť svoje myšlienky, aby pomohli niekomu inému, kto ich možno nemá odvahu verejne pomenovať. 🙂 Ľudia sa potrebujú naučiť, že sa niet za čo hanbiť a niet sa ako čo tváriť. Proste bojujeme, ako vieme. Niekedy s dobrým červeným. Veď je jedno, či si orgány odpíšem alkoholom alebo chémiou – len ten alkohol nejako lepšie chutí. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
vieš, moja, na ľútosť ja seriem
tou by som Ťa neponížila, ani nikoho; dnes už nie, znamenáme pre mňa príliš veľa, vzácny materiál
ale v mojom srdci je pre Teba otvorené
a i pre tú veľkú a neopakovateľnú odvedenú prácu si Ťa vážim
a bez nej tiež
a teraz čítam opäť ten Tvoj komentár – no a ja na seba beriem ten diel, že sa ľudia potrebujú naučiť, že sa nemusia hanbiť za súcit, ktorý majú v sebe. A to toho červeného toľko naozaj nebolo
Páči sa miLiked by 1 person
No, nevieš, koľko ho bolo na mojej strane… 😀
Páči sa miPáči sa mi
ten serotonin je tiez chemia a da sa ziskat hybanim sa, ja viem ze to je tazko ked cloveka boli telo ale mozno su pohyby, ktore nebolia, oplati sa hladat, ktore su to. Barsaj po leziacky. A ba mozno (to nemam odskusane) ked si dobry snivac by si vedela vyvolat vyplavenie toho serotoninu aj hybanim sa v predstave, to mi napadlo, ked ty vies vyvolat telesny pocit pomocou predstavy, mozno by to slo. Podla mna skus, by ma aj zaujimalo, ci to funguje.
Páči sa miLiked by 1 person
Vidíš, to stojí za pokus… Ja stimulujem serotonín hladkaním kožúškov. Ale v podstate si väčšinu nocí vyleziem pre svoju dávnu “nahor”, len keď mám depku, snažím sa ich ušetriť mojich náladičiek a tak sa sťahujem do seba – a možno si tým robím ešte horšie…
Páči sa miLiked by 1 person
– a to som chcela – človek je i tak NA VŠETKO sám
a pri tom nikdy nie je sám
Páči sa miPáči sa mi