Vypočula som si prednášku Sharón Lynn Wyethovej na tému Čo hovorí vaše meno o vás? Sharón je učiteľka a k “menológii” sa dostala tak, že jedného dňa na začiatku školského roka, keď dostala zoznam svojich žiakov, začal jej vnútorný monológ komentovať “Jána neposaď k Júlii, lebo budú vyrušovať” a podobne. Tak si tieto pindy zapisovala, porovnávala mená navzájom a dostala sa k svojmu “systému” (ako matematička šla na veci pravdepodobne veľmi správne 😉 ).

Tu je pár postrehov, ktoré som si zapísala:

• ak A je v mene prvá samohláska (napr. Alica alebo Magda), táto osoba má tendenciu byť workoholik; ak je A v strede mena  (napr. Susanti), táto osoba vie, ako pracovať, ale optimalizuje svoje pracovné nasadenie a nerobí viac, než je nutné; ak A sa objavuje na konci mena (napr. Ružena), títo ľudia vedia, aké dôležité je byť obľúbený a budú sa snažiť byť obľúbení u všetkých (bez toho, aby sa vnútorne menili)
• krstné meno predstavuje podstatu toho, kto sme
• stredné meno je o tom, ako sa (ne)meníme pod stresom (ak nemáme stredné meno, tak sme pod stresom ako v krstnom mene); ak je stredné meno silnejšie ako krstné meno, tak títo ľudia odkladajú všetko na neskôr, aby si mohli vytvoriť stres
• priezvisko predstavuje to, ako vonkajšie okolnosti tlačia na naše vrodené vlastnosti a ako sa prispôsobujete tlaku prostredia
• z religiózneho hľadiska sedem základných náboženstiev sa zhoduje v tom, že duša vstupujúca do tela ovplyvňuje meno, aké telo dostane – dávame meno sami sebe a potom sme naše meno
• z vedeckého hľadiska sa hovorí, že rôzne zvuky majú rôzny vplyv na štruktúru našej DNA, a že rôzne zvuky podmieňujú/menia to, kto sme – a svoje meno počúvame najčastejšie zo všetkých; to by znamenalo, že časom sa začíname prispôsobovať vibrácii nášho mena
• aj rodičia, keď dieťaťu dávajú meno, hľadajú tak dlho, kým s nimi niečo nerezonuje ako to vhodné meno
• naše meno obsahuje všetko to, čo sa tu máme naučiť; v rôznych obdobiach si však vyberáme lekcie, na ktoré sa sústreďujeme, a vtedy ich odráža naša prezývka, ak sme si ju zvolili sami
• prezývky, ktoré nám dali iní ľudia, hovoria o tom, ktorú časť z nás chcú vidieť
• mnoho rodičov mení meno svojho dieťaťa – v Amerike sa dáva napríklad Y na koniec – miesto Candice jej hovoria Candy; Y na konci znamená, že chceš všetkým vyhovieť a sústavne sa prispôsobuješ tomu, ako ťa chcú iní vidieť, aby ťa skupina ľudí okolo teba prijala za svojho; keď rodičia začnú dieťa takto volať, tak je to signál “prispôsob sa mi a rob po mojom”
• jedna kočka spomenula, že bola dlho “Debbie” a v 25 rokoch sa rozhodla, že už nijaká Debbie, ale Debora – Sharón vysvetlila: “doteraz som sa snažila vyhovieť iným, ale teraz sa budem snažiť vyhovieť predovšetkým sama sebe”
• kombinácie písmen sú tiež dôležité: S predstavuje človeka, ktorý sa dokáže naučiť čokoľvek (“school-smart”, po našom asi “bifľoš” 😉 ), sústavne sa učí a učí sa rád; T je rado vždy “nad inými”, býva veľmi súťaživé, ale ak nevidí, že by sa v nejakej veci mohlo stať jedničkou, tak sa do nej ani nepustí, súčasne je veľmi atletické; kombinácia ST však zapríčiní tvrdohlavosť
• každé písmeno má pozitívne atribúty a negatívne atribúty, ktoré sa vzájomne vyvažujú: ST môže byť na jednej strane tvrdohlavosť, na druhej výdrž, vytrvalosť, kedy sa človek len tak nevzdáva; nevzdávajú sa ani vo vzťahoch, ak sa nestane niečo skutočne drastické
• rôzne písmená môžu predstavovať rôzne uhly pohľadu na jednu a tú istú vec: S, J a W predstavujú inteligenciu, ale jej rôzne druhy; J sú srandisti, šašovia – bystrí v myslení, s dobrým zmyslom pre humor a dobrým postrehom, so schopnosťou riešiť veci netradične vďaka tomu, že sú veľmi intuitívni; S je tiež inteligencia, ale získaná z kníh, učením od iných, ktorá hovorí “nauč ma to, ukáž mi princípy a potom ma nechaj skúšať a nekafri mi do toho”; W sa učí vlastnými skúsenosťami a neznáša opakovať tú istú chybu, premieňa vedomosti na poznanie a múdrosť… a tak každá vlastnosť býva reprezentovaná viacerými písmenami nášho mena a tieto písmená ukážu, ako sa u nás bude prejavovať
• pri komunikácii s neznámymi sa spýtajme na krstné meno; ak je prvá samohláska v mene (nezávisle od toho, na ktorej pozícii stojí) A, ide o mentálnu osobu, ktorá miluje knihy, a tak sa ich spýtajme na knihy, títo ľudia radi zapájajú mozog; presným opakom sú ľudia s prvou samohláskou E – sú emotívni, nenachádzajú sa v hlave, ale v srdci, sú dobrí poslucháči, empatickí a s veľkým, otvoreným srdcom, milujú pocit z vecí, dotyk vecí a radi robia svet lepším, takže si od nich vždy možno vypýtať radu, majú dobrý zmysel pre humor a výborný postreh; ak prvá samohláska je I, ide o rodinne založených ľudí s dôrazom na vzťahy (hlavne v rodine), týchto ľudí vtiahneme do konverzácie tým, že sa ich budeme pýtať na rodinu; prvá samohláska O sú veľkí šéfovia, ktorí radi držia opraty v rukách, majú veľké, otvorené a teplé srdce a radi podporujú ostatných, ale rovnako radi im aj hovoria, čo majú robiť, pretože sa radi cítia užitoční a radi vám poradia, navyše mávajú veľmi často domácich miláčikov, pretože majú veľa lásky a potrebujú sa o ňu s niekým podeliť, takže sa ich možno pýtať na domáce zvieratká alebo si vypýtať radu s rozhodovaním alebo organizovaním niečoho; ľudia s U ako prvou samohláskou sú zabávači, zaujímaví, pútaví, zážitkoví, takže sa ich možno pýtať na ich preferencie – “čo bolo tvoje posledné dobrodružstvo?”; ak je prvá samohláska Y, títo ľudia sa starajú o ostatných, ale súčasne sú orientovaní na proces a rozdelenie úloh, sústavne sa učia od iných, sú hľadači (najmä v spiritualite), chcú vedieť, ako veci fungujú a prečo, takže sa ich najlepšie pýtať na “prečo?” alebo na to, ako zorganizovať nejakú párty.
  !!! táto časť mi vôbec nesedí; skúšala som seba (E), skúšala som kolegu (I), skúšala som mamu (A), skúšala som otca (E), ale akosi som ich v tom nenachádzala (a hlavne keby som s nimi začínala konverzáciu odporúčaným spôsobom, tak tým aj ukončím konverzáciu 😛 )
• všetky skúšky, ktoré v živote absolvujeme, spadajú do jednej z 3 oblastí: buď ide o zdravie, o financie alebo o vzťahy
• 6 komunikačných štýlov: ak hovoríme s A, tak sa pýtame najprv na fakty; keď hovoríme s E, najprv sa pýtame, ako sa cíti (oslovujeme vzťah a pocitovú rovinu najprv a až potom ten zvyšok); I chce byť vždy súčasťou, tak ho treba volať k spoločným aktivitám, aj keď ich odmietne, ale bude sa cítiť dobre, lebo sa ho spýtali; O rado rozhoduje, prikazuje alebo radí, ale nerado prijíma rozkazy, takže pri rozhovore mu nezadávajme úlohy, ale sa pýtajme, ako mu môžeme pomôcť, a nechajme priority na ňom; pri komunikácii s U začíname vtipom, zábavou a nezáväznosťou; Y je vždy láskavý a tak je najlepšie začínať našou vďačnosťou a poďakovaním za niečo
• krstné meno a priezvisko: krstné meno je ako všetky prísady, ktoré máme pri varení v kuchyni, a priezvisko sú tie recepty, čo z týchto prísad vieme navariť
• keď sa žena vydá a zmení si priezvisko, je to signál, že sa mení aj jej prostredie a jeho vplyv na ňu (v tom i ľudia, ktorých si do života priťahujeme, aby sa nám postarali o istý typ skúseností)
• existujú aj “zlé mená”, ale každé meno v sebe obsahuje nielen problémy, ale aj riešenia – s vedomím toho, čo je v našom mene, vieme upraviť svoj prístup (a teda zoslabiť energiu v mene obsiahnutú)
• ako sa ľudia učia: ak je prvá samohláska E alebo U, ide o kinestetických učiacich sa (aspoň tu mi to sadlo), ktorí si potrebujú na veci “siahnuť”; A a O sú vizuálne sa učiaci – vedia sa rozpamätať na to, čo už videli; I a Y sú auditívni učiaci sa, teda potrebujú veci počuť, a súčasne sú obrí počúvajúci