Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnešnú vďačnosť robím v predstihu, pretože za chvíľku idem z domu… Dnes som extra vďačná za mojich Krídlatých. Bol to taký krásny príklad… Cez víkend som skladala nový mačací záchodík. Americký. S návodom rozhodne nie pre blondínečku… a preto som aj neuspela. Išla som bod po bode, kontrolovala trikrát, ale niektoré západky sa mi aj tak nepodarilo zakliknúť! Kto ma poznáte, viete, že som bola totálne vypenená – keď sa mi veci nedaria, vezmem väčšie kladivo, potom bohujem a vykríkam a podobne… 😉 Nuž, tentokrát plný program. Nakoniec som sa rozhodla, že počkám na kolegu, pretože tie moje posr*** ruky už nič nezvládajú… Už som dosť “osvietená” na to, aby som si nezazlievala takéto záchvaty zúrivosti, ale dobre som sa po ňom necítila. Tak som sa napojila na Gabriela a spýtala som sa ho, prečo takto zúrim, kde robím chybu. Odpovedal, že to nie je povahová chyba, ale chyba postupu – že keď narazím na prekážku, nemala by som robiť za každú cenu. Mala by som to odložiť a skúsiť inokedy znova.

Záchod som tresla do predsiene a tam počkal na kolegu. Dnes prišiel, tak som mu vysvetlila, že mi nejdú zatvoriť západky. A ako som mu vysvetľovala, čo má kam zapadnúť, všimla som si, že spodný a stredný diel sú navzájom posunuté – nič, čo by bolo bývalo v návode, takže som to kontrolou nájsť nemohla! Dala som to tak, ako som si myslela, že to má byť, a koega odrazu šťuk-šťuk pozatváral všetky západky.

🙂 Moja rota operená… 😀 Bolo to presne tak, ako Gabriel vravel. Nabudúce už budem múdrejšia.

Od včera je Beruška v klietke (opišala gauč a dostala návresk i po zadku) a mne prestalo očúravanie domu. 🙂 Musím vymyslieť, ako ju naučiť na čistotnosť… Ten záchodík bol pre ňu. Možno to tentokrát zvládneme. Požiadala som o nápoveď v sne a snívalo sa mi, že mačičky chodili z domu na záhradu a naspäť bez toho, aby sa mi rozutekali. Musím nechať urobiť vonkajší výbeh. 🙂

No a idem si ešte rýchlo pred odchodom vraziť návykovú extrapilulu, pretože mi tak pne šija, že by som mohla kričať od bolesti. 🙂 Vďačná za pilule. Keby som mala dvadsať, asi by ma štvalo, že ich musím hltať, ale takto, keď si už “strihám meter”, je mi to fuk. Na niečo zomrieť treba, tak to telo môže byť aj zhumplované od pilulí.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s