😀 Z dnešnej vďačnosti veľa nebude. Bol to dobrý deň, jediné príkorie, čo si pamätám, je, že sa mi pred chvíľkou nenatiahli Windowsy, ale to je aj tá chyba – že si nepamätám… Večer som totiž dostala depku a ošetrila som ju po svojom a naliala som si. No a páska sa vymazala a je mi fajn, ale netrafím ani na klávesy. 😉
Ale predsa – dve spomienky mám: Jedna je možno (asi) zo včerajška a možno som ju aj napísala, ale ostala mi vidieť v hlave a tak ju píšem teraz: šla som kŕmiť Blekina. Vyliezol zo svojej vyhrievanej búdky. Má tam elektrickú podložku, ale pochybovala som, či vôbec funguje – až do včera. Včera ako vyliezol a začala som ho hladkať, tak ten bok, na ktorom ležkal, mal celkom teplučký. 🙂 Podložka funguje, Blekinovi je dobre. Vrnží ako Harley-Davidson. 🙂
No a druhá úžasná spomienka je z dneška. Jednak musím pozerať telku dlhšie, pretože vtedy sa cezo mňa premelie celý ten zástup kožúškov a nechá sa vyšmajchliť. No a dnes sme pozerali hodnú chvíľku telku spolu s Ňusom – ležal mi krížom cez nohy, nechával sa hladkať i škrabkať pod bradou a pazúrikmi dokonale spracovával kreslo. 🙂 Ani nápad, že by inde bolo lepšie a že treba pred zlým človečiskom zdrhnúť… 🙂 Jedného dňa ho budem nosiť aj na rukách. Pusu medzi ušká sa mi už niekedy podarí mu nanútiť. 🙂
No a potom som celý deň čakala na niekoho, kto neprišiel. V čakaní na ľudí, čo neprichádzajú, začínam byť expert. Ale aspoň ma to už nerozčuľuje. Vďačná aj za to. 🙂
Ale inak celý deň čoho som sa chytila, to šlo ako po šnúrke. Čím som si to vyslúžila. 🙂
Ešte stále mám depku. A už dávno mi nebola tak u konca potravinového reťazca ako dnes. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď