Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na webe som objavila článok, ktorý ma názvom dožral, ale šla som si ho prečítať, aby to nebolo, že ma moja predpojatosť ochudobní o informácie…

Potkat někoho z minulého života není zase tak vzácně, jak bychom si mohli myslet. Většina z nás prožila stovky či tisíce životů, díky tomu jsme měli příležitost milovat mnoho různých duší. Jak poznat, že jsme takovou duši z minulosti opět potkali?

Cítíte okamžité milující spojení
Koho jsme milovali v minulém životě budeme snadno milovat i v současném životě. Proto stačí takovou osobu potkat a okamžitě dochází ke spojení. Je to velmi silný pocit, který snadno rozpoznáte.

Cítíte okamžitou negativní reakci
V minulých životech jsme měli i nepřátele a neoblíbené osoby stejně jako v současném životě. K takové osobě můžeme hned v první chvíli vnímat odpor bez specifického důvodu. To však neznamená, že bychom tuto osobu neměli mít rádi! Setkání je vhodnou příležitosti urovnat staré spory.

Máte telepatické spojení
Mezi námi a osobou z minulého života funguje hlubší propojení. Můžeme si tak rozumět beze slov, vnímat navzájem svoje emoce.

Poznáte to v očích
Když se prvně podíváme do očí osoby z minulého života, můžeme mít pocit, že je to pro nás důvěrně známý pohled. Okamžitě upoutají naši pozornost. Ne náhodou se říká, že oči jsou branami do duše…

Toľko článok. Kto ma poznáte už chvíľku, viete, že nepotrebujem “minulé životy” na to, aby som si veci podobného razenia vysvetlila, a že celá koncepcia “minulých životov” priamo protirečí mojej filozofii, v ktorej neexistuje priestor a čas a teda ani “minulé” životy.

Idem trochu rozvláčne: V mojom ponímaní pozostávame z energetických “vlákien” (pre nedostatok lepšieho označenia), ktoré sú v jednom bode “zlepené” do celistvého celku a ten si myslí, že je individuálne vedomie. Pretože však ani “individuálne vedomie” nie je nič než náš momentálny pocit, neexistujú ani “individuálne spomienky” – všetko, čo zažívame, je uložené vo vláknach, ktoré nás tvoria. No a tieto vlákna nemajú len nás, ale ešte spústu iných “inidivduálnych vedomí”. A tak sa môže stať, že spomienky, čo považujeme za svoje vlastné, sú len spomienky niekoho iného, kto s nami zdieľal niektoré z vlákien.

Takisto keď máme pomerne pohyblivý kotviaci bod, vieme sa voľne pohybovať po vláknach aj mimo bodu, ktorý tvorí “ja” – a takto si sťahujeme spomienky, ktoré sú mimo našich individuálnych skúseností.

A že k niekomu cítime okamžitú sympatiu/antipatiu? Že si “čítame myšlienky”? To všetko závisí od toho, aké vlákna nás oboch tvoria a koľko z nich zdieľame. Ak len málo a pre vlákna toho druhého nemáme vlastné porozumenie, cítime nevraživosť. Ak zdieľame viacero vlákien, vnímame toho druhého ako “dušu spriaznenú”, osobnostne a energeticky blízkeho človeka. Niekedy v tej miere, že si “čítame myšlienky”.

A čo je to, čo považujeme za “minulé životy”? Sú to záblesky vedomia, ktoré svoje poznanie vyslali do vlákien, čo ich tvoria. Môžu to byť reality podobné tej našej (“paralelné reality”). Môžu to byť reality podobné na to, čo nám opisovali ako minulosť (“minulé životy”). A môžu to byť aj reality tak vysoko odlišné od všetkého, čo poznáme, že ich označujeme ako “spirituálne zážitky” neznáma alebo “spojenie s anjelmi” a podobne.

Ak sa vám tento pohľad hodí, môžete si ho požičať a upraviť tak, aby sa kryl s vaším vnímaním. Ak nie – tak nie. 🙂