Eprakone – ezoterika a spiritualita

Pred časom som robila šamanskú cestu pre klienta, na ktorej som mala nádherný zážitok s jelenčekom. Zisťovala som odpoveď na dve situácie a jelenček bol silové zviera pre jednu z nich – pre riešenie zaseknutého problému. Tu je čiastočný prepis (a sprievodný obrázok je vybraný úmyselne 🙂 ):

Zaujal ma les, ktorým pretekali rieky. Jedna do druhej sa vlievali a mohutneli. Orol nás zaviedol na taký sútok a sadli sme na breh. Špacíroval tam po zemi s tými drápmi a nevyzeral v svojej koži. Odrazu sa z porastu vynoril nádherný svetlohnedý jelenček.

Spýtala som sa ho, či je hľadané silové zviera, a on prisvedčil. Nejako mi tie rieky navádzali city, ale jelenček povedal, že je to o tom zavrznutom probléme. Povedal, že keď sa rieky spoja, zrýchli sa ich tok a obe dostávajú pre seba maximum. Ale že ak jedna je väčšia a iná menšia (pochopila som, že v zmysle záujmu), tak tá väčšia tečie tak prudko, že na svojom brehu akoby vytvárala bariéru pre tú menej prudkú, ktorá menej prudkej rieke bráni hladko do prudšej vtiecť, čím sa obe ochudobňujú. A že on tam je na to, aby túto bariéru zrušil. A začal kopýtkami rozdupávať breh medzi dvoma riečkami a pomohol im spojiť sa.

Pýtala som sa ho, ktorá riečka je môj klient. Povedal, že tá silnejšia, čo ma prekvapilo, lebo ja si ho pamätám ako mäkšieho človeka, ale on povedal, že človek s mäkkým vystupovaním môže byť vnútorne rigorózny a neumožňovať tomu druhému pripojiť sa, lebo príliš visí na vlastných hodnotách a uhle pohľadu. Ale že to je nezmysel, pretože obe rieky majú spoločný cieľ – tiecť nadol. Voda nemusí byť prudká na to, aby vedela vyviklať a odsunúť z cesty všetky prekážky, ktoré sa jej do cesty stavajú… Že stačí nájsť spoločný záujem, ktorý obom stranám pomôže dostať sa ďalej alebo uľahčiť situáciu. Ale že kvôli tomu spoločnému záujmu musíme niekedy opustiť vychodené chodníčky myslenia a byť ochotní hľadať kompromisy. Veľká rieka to môže urobiť za seba, ak kompromis vidí; malá rieka môže tej veľkej ukázať, akú výhodu by obe mali zo splynutia.

Pýtala som sa, do ktorej čakry si ho má môj klient uložiť. Vnútorne som tipovala na solár (asi preto, že tam mám jeleňa sama), ale zasmial sa, že vyššie – umiestnil sa do hlavy, ale ani nie do Tretieho oka, ale do korunnej čakry. Odrazu som videla klienta videla, ako mu z hlavy vyrazilo obrovské parožie a roztiahlo sa vysoko do vesmíru… Jelenček povedal, že nie je zviera, ale energia, a takto môjho klienta napája na ten zvyšok z nás, na to múdre. Doslova povedal “moje parohy siahajú ku hviezdam”. Videla som, ako sa začínajú ligotať a ako tá žiara po nich steká nadol až do hlavy môjho klienta… Myslím, že to je obraz, s ktorým môžeme pracovať všetci – keď si nebudeme vedieť rady, proste “vyhúkneme parohy” do nebies a necháme múdrosť po nich stiecť do hlavy.

Pôvodne som to nechcela zverejniť pre ostatných, ale keď mi dva dni nato prišiel ten obrázok, pochopila som to ako udičku, že je to informácia pre viacerých s vizuálnou pomôckou. 🙂 Tak som vybrala osobné pasáže a nechávam aspoň kostru. 🙂