Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manBudem stručná, ešte než ma celkom skláti migréna – vďačná za to, že prepukla až navečer a cez deň som ešte relatívne dobre fungovala. (Bola by som aj večer, keby som nebola doslova zožrala šesť čokoládových koláčikov. 😕 )

Vďačná za vysavačovú hubicu, ktorá mi dnes došla. Ešte som ju nevyskúšala, lebo už sa ozývala miga, ale mám ju doma a môže sa znova vysávať.

Dnes sa mi okrem toho stala taká zvláštna vec – znova sa v mojom živote vyskytla jedna menej príjemná osoba z minulosti. Náhodou, len tak. A ja som si to nevšimla a miesto toho, aby som okamžite zaradila spiatočku, začala som tú osobu skúmať. Emotívne v pohode. Potom som šla naplánovať zopár nových článkov na Eprakone a Boslaal a odrazu som sa pristihla, že pri nich rozmýšľam, ako by ma tá osoba hodnotila, čo by na to povedala… Vtedy som už vedela, že je zle, vypla som počítač a šla pozerať telku. Ale ani počas telky to celkom nevyprchalo. Znormálnili ma až kožúšky, ktoré ma naštvali, ja som vypenila – a už som znova bola tá stará ja… Ale je desivé pozorovať, ako sa dávno “vyriešené” témy vracajú a nevyzerajú byť až také vyriešené… 😕 Nie som vďačná za toto zistenie; dosť ma desí, pretože niektoré moje “vyriešené” témy neboli až také príjemné, že by som ich chcela znova otvárať… Našťastie, táto jedna k nim nepatrí. A keďže som nespadla do starého obeťovitého správania a zbadala som sa, predpokladám, že to bolo to, čomu Nemci hovoria Nachbeben – dozvukové otrasy po zemetrasení. Potvrdenie, že kapitola je už naozaj uzavretá. (Dúfam. Fakt ma nebaví rýpať sa furt v tom istom. 🙂 ) A moje poznanie z celej udalosti – aj keď vyriešime tému, ešte aspoň raz sa vráti, aby si Univerzum (a v tom aj my sami) bolo isté, že už je skutočne vyriešená.

A keď už som si takto uvažovala, ukázalo sa mi niečo celkom iné. Keď som písala doteraz svoje príbehy, zistila som, že priebežne v svojom živote riešim presne to, o čom píšem… Už som to spomínala. Čo som písala, sa v prenesenej podobe dialo aj v mojom živote. A čo je názov prvej kapitoly Štvorky? “Démoni minulosti”. Keď mi to došlo, musela som si sadnúť. Našťastie, veľa z toho, čo idem napísať, je už moja minulosť, ale na bočné deje si musím dať pozor – len žiadne drasťaky. 😉 (Jeden práve prebieha. Musím si premyslieť, či ho nejako nestlmím. 🙂 )

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s