Published by

Helar Sun Belangelo

Povedala som si, že keď nájdem niečo z kategórie “rádoby hlbokomyseľných osvietení” 😛 , už k tomu nebudem zaujímať stanovisko (veď okrem mňa moje stanoviská nemajú koho čo zaujímať), nebudem vysvetľovať, čo vidím, ale vám to radšej predložím ako hádanku. Takže dnes začínam nový seriál-občasník “Nájdi chybu” 😉 :

Nájdete logický lapsus?

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Bosorácka filozofia, Sebarozvoj, Ľudské vnímanie

Nájdi chybu

9 odpovedí na na “Nájdi chybu: zmena”

gildor24

28. decembra 2015

Skúsim 🙂 :
Skúsenosti nemenia len názory, ale aj vnímanie, emócie, atď. a tak to platí aj pre ostané. A odhodlanie nestačí na zmenu snov na realitu. Aj najsamodhodlanejší to bez činov nedá…
Prelína sa nám videnie? 😛

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  28. decembra 2015
  
  😀 Nám vždycky, Gil… 😉
  
  Páči sa miLiked by 1 person
  
  Odpovedať
  1. gildor24
    
    28. decembra 2015
    
    Modrá je dobrá. 😀
    
    S láskou,
    Hnidopich
    
    Páči sa miLiked by 1 person
2. iskra
  
  30. decembra 2015
  
  Gill, tomu ale úplne teraz nerozumiem.
  Už si bol niekedy odhodlaný, ale nekonal si? Je možné, že ja mám slovo odhodlanie priradené k inému deju,schopnosti, cnosti.
  Ja vnímam odhodlanie, ako moment, keď už všetko je povedané a ja len konám (som odhodlaný), ako mašina. Mám s tým trochu skúsenosť, lebo táto kvalita mi do teraz trochu chýbala a preto som nevedel (a ani neviem) veľa vecí dotiahnuť. Do teraz som sa odhodlal iba na svoj tréning ľadového muža (neviem prečo) a to ostatné, čo bolo pred tým, bolo skôr také mrnčanie, chcenie a túžba, ale ozajstné odhodlanie (bojovník) tam bolo iba málo kedy a preto som veľa vecí/pokusov začal a neskončil. Odhodlanie vnímam ako najsilnejší mne doteraz známi motivačný pocit. Je za nim veľká túžba po zmene (odplata, vlastníctvo, zvedavosť, hodnota, atď.)
  
  Jo a k tým skúsenostiam, tu mám možno tiež nejakú odchýlku vo vnímaní. 🙂
  Ja vnímam skúsenosť = (sveto)názor ako komplexný výsledok pozorovania – skúsenosti/názoru na dej-udalosť, pocitu aký som pri tom cítil a “logického” záveru, čo to pre mňa znamená – na čo mi to je dobré.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Sun Belangelo
    
    30. decembra 2015
    
    Vidíš… Síce nie som Gil, ale odhodlanie je u mňa “vnútorná nastavenosť” a konanie je “vonkajší prejav” tejto nastavenosti. Môžem byť sebaodhodlanejšia podrezať suseda, ak na mňa zaútočí (akože aj som), ale kým na mňa nezaútočí, odhodlanie nespúšťa konanie. 😉 Zato energeticky odhodlanie vidno niekde v očiach, pretože odkedy som sa odhodlala, sused prestal útočiť a vyhýba sa mi veľkým oblúkom. 😉
    
    A tak môžem sabaodhodlanejšie sedieť a čakať na nejaký externý spúšťač a nedosiahnem vôbec nič. 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. iskra
    
    30. decembra 2015
    
    Áno, je to v niekoľkých vrstvách-stupňoch. Odhodlanie ešte nie je samo konanie, to som nenapísal úplne dôsledne. Ďakujem za pripomenutie.
    Napriek tomu, ale odhodlanie spúšťa istý mechanizmus, ktorý tie predošlé stupne (chcenie, túžba), ešte nemusia nevyhnutne spustiť.
    Načo uvažovať tom, čo sa stane ak nezaútočí? Tvoje odhodlanie (zaútočiť nožom na hrdlo suseda, ak zaútočí) túto alternatívu deja predsa vôbec nerieši. 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  3. Sun Belangelo
    
    30. decembra 2015
    
    🙂 A kto uvažoval o tom, čo sa stane, ak nezaútočí? Pretože táto vetva dialógu mi nejako unikla. 🙂 Popisovala som len svoju skúsenosť, čo moja verzia odhodlania urobila so “vzťahom” na energetickej rovine. Možno som nebola dostatočne špecifická. 🙂
    
    S tým druhým, že jedno slovo má u dvoch ľudí dosť odlišný význam, plne podpisujem. Preto väčšinou svoje debaty začínam “definuj xxx”. Inak jeden o koze a druhý o voze. Aj v tejto debate si začal definovaním a ja som proti tomu postavila moje vnímanie. Tak to má byť. Ak sme aj nepreniesli postoj, rozhodne sme preniesli informáciu, na základe ktorej má ten druhý možnosť namodelovať si tvoje vnímanie, ktoré je odlišné od spôsobu, akým vníma on. 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  4. iskra
    
    1. januára 2016
    
    🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  5. iskra
    
    30. decembra 2015
    
    Ešte ma napadla 1 zaujímavá pripomienka – postreh. Je to stále o priraďovaní názvov k činnosti, alebo myšlienke. Je to niečo ako hra, “hádaj na čo myslím?”. 😆
    To čo myslím ja, je pocit-rozpoloženie tesne pred akciou, ktorá je naplnená, čiže ústi do konania.
    To čo myslíš ty, resp. ako ja chápem to, o čom píšeš, je pocit, ktorý neústi do priameho konania, ale mohol by. Čiže ja myslím priamu skúsenosť = viem ako sa to cíti, keď som vliezol do tej studenej vody a čo som tesne pred tým vnímal-cítil.
    Ty si bola síce odhodlaná zabiť, ale nespravila si to, pretože nenastala príčina, za ktorej si bola pripravená konať a teda iba predpokladáš, že si bola odhodlaná zabiť. Samo to ale stačilo na to, aby útočník prehodnotil svoje ďalšie konanie a ustúpil. Čiže je možné (predpokladám), že tvojim hlavným motívom bolo, aby útočník prestal-ustúpil a nie ho zabiť, ale je to len taká moja logická úvaha. 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi