Tanec s Univerzom: trocha kvantovej fyziky

Helar Sun Belangelo 21 komentárov

častica-vlnaZasa som sa vďaka fejsbúku potkla o zaujímavý článok. Je o kvantovej fyzike, z ktorej viem fň, ale prekvapilo ma, ako si po celý čas (alebo aspoň po väčšinu času 😉 ) opakujem “no jasne, a čo?”…

No a teraz článkujeme:

Úžasný objev: V budoucnosti lze měnit minulost

Experiment australských vědců prokázal, že o tom, co se děje s částicemi v minulosti, se rozhoduje, až když jsou pozorovány a měřeny v budoucnosti. Do té doby je realita pouze abstrakcí.

Týmu vědců z Australské národní univerzity v čele s Andrewem Truscottem se podařilo prokázat, že „realita neexistuje, pokud se na ni nedíváme“.

Kvantová fyzika je prapodivný svět. Studuje subatomární částice, které jsou základními stavebními kameny reality. Veškerá hmota, včetně nás samotných, se z nich skládá. Ale zákony, které mikroskopický svět řídí, jsou odlišné od těch, jež diktují, jak se větší objekty chovají v naší makroskopické realitě.

Zákony kvantové fyziky mají tendenci protiřečit si s běžným myšlením. Jedna věc může například představovat dvě různé věci zároveň, přičemž se může nacházet na dvou místech zároveň. Dvě částice spolu mohou být provázané, a když jedna z nich změní stav, druhá učiní okamžitě totéž, a to dokonce nachází-li se v různých koutech vesmíru. Částice také mohou projít pevnou hmotou, například zdí, což by normálně měly být neproniknutelné bariéry.

Nyní vědci prokázali, že to, co se děje částicím, není řízeno minulými událostmi, ale jejich stavem v budoucnosti – což svým způsobem znamená, na subatomární úrovni, že čas běží pozpátku. Abychom vás zmátli ještě více, tohle všechno by se mělo dít právě teď i subatomárním částicím ve vašem těle.

Pokud se vám to vše zdá nepochopitelné a zní zcela šíleně, nezoufejte – takové se to zdá všem. Einstein to vyjádřil slovy „strašidelné“ a Niels Bohr, průkopník kvantové fyziky, jednou pravil: „Pokud vás kvantová fyzika naprosto nešokovala, tak jste ji ještě nepochopili.“ Vědci už dávno dokázali, že částice světla, zvaná foton, může být zároveň vlnou i částicí. Důvodem je to, že částice postrádá konečné fyzické vlastnosti a je definována pouze pravděpodobností, že se bude nacházet v různých stavech. Nicméně nedávný experiment – popsaný například v Digital Journal – nyní zachytil obraz fotonu zároveň ve formě vlny i částice, a to zcela poprvé.

Problém, který stále vědce trápí, zní takto: „Co určuje, že se foton rozhodne chovat tak či onak?“ Australští vědci uspořádali experiment podobný experimentu s fotony, aby určili, kdy foton nabírá formy částice a kdy vlny. Avšak namísto světla použili atomy helia, které jsou „těžší“ než fotony, ve smyslu toho, že fotony nemají žádnou hmotu, zatímco atomy ano. To bylo, jak říkají, zásadní.

Vědci očekávali, že se atom bude chovat stejně jako světlo, což znamená, že nabude jak formy částice, tak vlnění. Vystřelili atomy na dvě mřížkové formace tvořené laserem. Nicméně druhá mřížka byla umístěná až poté, co atom pronikl tou první. A druhá mřížka nebyla aplikována pokaždé, pouze náhodně, aby se ukázaly případné změny v chování částic.

Když tým umístil obě mřížky, atom na mnoha místech pronikl jako vlnění, ale když byla vyjmuta druhá mřížka, choval se jako částice a putoval pouze jedním místem.

Takže, jakou formu nabude poté, co pronikne první mřížkou, záleží na tom, zda se za ní nachází i druhá. Tím pádem, zda atom pokračoval jako částice či jako vlnění, nebylo rozhodnuto až do té doby, kdy se odehrál budoucí jev.

Čas běžel pozadu. Příčina a efekt se zdají být obráceně. Budoucnost způsobila minulost. Směr času vypadal, že pracuje obráceně.

Zásadní moment, při němž se rozhodlo o formě částice, nastal, když byl kvantový efekt pozorován a měřen. Předtím, cokoliv existovalo v onom připraveném stavu, atom ještě „nerozhodl“, co udělá. „Budoucí událost způsobila fotonu, že vytvořil svou minulost,“ prohlásil profesor Truscott.

Existují rovněž důkazy o tom, že se kvantové procesy odehrávají i uvnitř našich mozků a uvnitř buněk, jak minulý rok napsal deník the Guardian.

Jan Petrák

“Jedna věc může například představovat dvě různé věci zároveň, přičemž se může nacházet na dvou místech zároveň.” Moje ezoterické poznanie skladá vesmír z niečoho, čomu hovorím “energia”. Vnímam to ako “vrstvy”, ale nie také tie rovné, ako vrstvy v doboške, lež pokrútené a poprepletané, ako cigaretový dym.  A keďže všetky vrstvy tvoria všetko, sú zastúpené všade, teda aj na dvoch miestach súčasne. Sú súčasťou tu stromu, tam kameňa, tam medzihviedzneho prachu alebo toho voľného priestoru medzi tým prachom… V mojom vnímaní majú všetky “spínač”, ktorý hovorí “tu som zastúpená vnímateľne” alebo “tu som zastúpená podprahovo”, ale neexistuje miesto, kde by niektorá z nich nebola zastúpená vôbec. Preto im niekedy hovorím aj “nosná vlna”, pretože nesú celú realitu v hocijakom jej prevedení.

“Dvě částice spolu mohou být provázané, a když jedna z nich změní stav, druhá učiní okamžitě totéž, a to dokonce nachází-li se v různých koutech vesmíru.” Späť k mojim “vrstvám” (niekedy im hovorievam aj “vlákna”). Každá vrstva má určité vlastnosti (“vibráciu”). Nakoľko viem, každá vrstva má aj niečo také ako “vedomie” a keď si povie “dnes budem zelená”, tak zozelenie všade a odrazu.

“Částice také mohou projít pevnou hmotou, například zdí, což by normálně měly být neproniknutelné bariéry.” Ak si povieme, že každá vrstva má svojské vlastnosti (“vibráciu”, “hustotu”), je jasné, že jedna môže prenikať druhou. Veď aj prenikajú. A to, čo tvoria, tomu hovorím “informačná brečka” 😉 alebo “anjeli” 😛 .

“Zda atom pokračoval jako částice či jako vlnění, nebylo rozhodnuto až do té doby, kdy se odehrál budoucí jev.” Netvrdím, že tomu rozumiem úplne, ale to je to, čo ma učil aj Otec. Je to dané tým, že ani my nie sme “drobné čiastočky prachu vanúce dejinami”, ale sme obrovské energetické polia, tvorené presne tými “vrstvami”, o ktorých sme už hovorili, len naše vnímanie ne stiahnuté zo zvyšku z nás a sústredené len v tejto telesnej schránke. Vnímame sa ako “bod”, ale miesto toho, ab sme boli odhraničení od ostatných bodov, sme spojení so zvyškom. Odtiaľ prichádza naša intuícia, naša prekognícia alebo naše mimoriadne schopnosti – jednoducho v niektorom mieste bariéra medzi nami a tým zvyškom z nás nie je až taká nepriepustná, ako by sa očakávalo, a vnímame aj mimotelovo.

Ale ak sme energetické polia a spojení so zvyškom, potom veľmi citlivo reagujeme aj na pohyby ostatných častí zvyšku. Ako ten atóm by sme boli “pole atómu” a takí veľkí, že okrem bodu, v ktorom nás pozorujú, sme aj okolo tohto bodu a vnímame, že za týmto bodom príde mriežka – a prispôsobíme sa tomuto vnemu. Ktosi to poeticky nazval “tanec s Univerzom” a mne sa to páči a vysvetľuje mi to všetko obrazmi, ktoré môj blondínečkovitý mozog dokáže spracovať. 🙂

A teraz to, čo môj blondínečkovitý 😉 mozog tak trochu “trápi”:

“Australští vědci uspořádali experiment podobný experimentu s fotony, aby určili, kdy foton nabírá formy částice a kdy vlny. Avšak namísto světla použili atomy helia, které jsou „těžší“ než fotony, ve smyslu toho, že fotony nemají žádnou hmotu, zatímco atomy ano.” Dajú sa skúmať vlastnosti banánu tým, že skúmame vlastnosti jablka? Nakoľko spoľahlivé a prenesiteľné je to, čo vynájdeme, na to, čo sme pôvodne chceli skúmať – ale nevedeli sme na to, ako (a teda to nepoznáme dobre)?

Ale to je len taká naivná otázka jednej blondínky. 🙂

 

21 thoughts on “Tanec s Univerzom: trocha kvantovej fyziky”

  1. Banán aj jablko je ovocie. 🙂
    Energia aj hmota sú spoluzviazané, podľa Einsteinovej známej rovnice E=m.c^2, kde c je rýchlosť svetla, čo je 300 000 km/s- hraničná rýchlosť v našom vesmíre.
    Fotón má teda celú energiu sústredenú do pohybu a na pokojovú hmotnosť mu neostalo.:-)
    Atóm už to má prerozdelené inak. Je tvorený zo subatomárnych častíc, energia je akoby zauzlená- nameriame mu hmotnosť. Asi zatiaľ vieme ľahšie pozorovať niečo pomalšie, než taký “namydlený blesk”, aký fotón je.:-D

    Páči sa mi

    Odpovedať

  3. … výsledkom pokusu s fotónmi je to, že priamo svojim pozorovaním = zameraním vedomia tvoríme realitu a modelujeme výsledok. To, že sa to isté dokázalo tentokrát na atomárnej úrovni akoby posúva tento fakt priamo do nášho “sveta z mäsa a kostí ” a vytvára teoretickú platformu pre “konanie zázrakov “

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • Počkaj… Buď som veľmi neporiadne čítala, alebo si v tom objavil niečo iné ako ja – oni nepopisujú, ako NAŠE pozorovanie mení správanie veci, ale ako JEJ pozorovanie mení správanie veci. Keď ATÓM zistí, že “ďalšia mriežka”, ON sa zaspráva inak. My sme o tej mriežke vedeli už vopred, veď preto sme ju tam aj strkali. My sme pozorovali REAKCIU ATÓMU NA to, či tam ešte niečo iné je alebo nie je. Rátam, že sa atóm zaspráva v prítomnosti inej mriežky rovnako, nech ho už pozorujeme alebo nie… Aspoň u mňa preto ide o celkom inú situáciu/zákonitosť.

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Spočiatku som nedočítal úplne dokonca tvoju odpoveď Sun a preto tá detská otázka, ale keď som dočítal, otázka zostala, len sa trochu zmenilo – rozšírilo jej znenie, čo len potvrdzuje, že o tejto téme viem toho iba veľmi málo. 🙂

        Je to možno presne ako píšeš, ak ja “rátam” s tým, že výsledok bude nejaký, možno ten výsledok bude presne taký a niekto iný, kto súčasne som mnou ten pokus pozoruje a zaznamenáva jeho výsledky s vlastnou technikou a vo vlastných priestoroch, aby sa pozorovacie skupiny vzájomne nemohli veľmi ovplyvňovať (neviem, či sa takto sterilné prostredie vôbec dá vytvoriť).
        Možno nie som sám kto pozoruje, ale neviem o tom, resp. som nezohľadnil všetky premenné a tak beriem do úvahy ako premenné, iba mne známe “premenné” pokusu.
        Možno častica, alebo vlnenie majú aj svoje vlastné vedomie a tým pádom nepotrebujú pozorovateľa na to, aby rozhodovali (ovplyvňovali), čo a ako budú robiť, ale ako náhle pozorovateľa majú, je možné, že jeho prítomnosť začne ovplyvňovať ich “príčinnosť” – správanie/dej.
        Možno by na lepšie pochopenie/uchopenie pomohlo, keby sme poznali presný koncept pokusu a jeho priebeh, vrátane správania, vnímania a očakávaní obslužného personálu a vnímanie/myslenie/očakávanie tvorcov pokusu v jeho prípravnej časti.

        Páči sa mi

      • dokončenie 2. vety 🙂
        … a niekto iný, kto súčasne som mnou ten pokus pozoruje a zaznamenáva jeho výsledky s vlastnou technikou a vo vlastných priestoroch, aby sa pozorovacie skupiny vzájomne nemohli veľmi ovplyvňovať (neviem, či sa takto sterilné prostredie vôbec dá vytvoriť) môže zaznamenať úplne iné výsledky pozorovania.

        Páči sa mi

    • Ja som to pochopila tiez tak, ze pozorovanie priamo ovplyvnuje realitu, ale pravdupovediac vobec si nie som ista ci som to pochopila spravne, je to na mna dost zlozite. Ale jedna vec na mna posobi nedoveryhodne. Cele mi to pripada vysoko narocne na pochopenie a do toho zrazu to tvrdenie ze castice vedia prejst pevnou hmotou, napriklad murom. To mi pripada uplne kontrastne take strasne laicke, lebo co je na tom cudne ze castice vedia prejst pevnou hmotou? Sak aj castice su hmota, hmota je aj papier, co je cudne na tom ze by voda presla papierom, alebo svetlo sklom, alebo plesen murom?

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Hej, pozorovanie priamo ovplyvňuje realitu. Ale my tuto nehovoríme o našom pozorovaní, ale o správaní sa atómu v závislosti od zmenených podmienok, ako keby budúca udalosť (“natrafím na ďalšiu mriežku”) uňho vyvolala zmenu správania (“a preto sa zatvárim, že som vlna”):

        …jakou formu nabude poté, co pronikne první mřížkou, záleží na tom, zda se za ní nachází i druhá. Tím pádem, zda atom pokračoval jako částice či jako vlnění, nebylo rozhodnuto až do té doby, kdy se odehrál budoucí jev.

        V odstavci nad tým je rámec experimentu popísaný: zisťujeme, ako sa bude správať bez mriežky a s mriežkou. My sa nemeníme, atóm sa nemení, naša zvedavosť sa nemení – všetko konštanty. Jediná premenná mi tu príde tá druhá mriežka, ktorá niekedy je a niekedy nie je a v závislosti od toho sa atóm niekedy správa tak a inokedy inak. Jasné, že v našom oku. Ale nezávisle od nášho predpokladu, lebo s nijakým do pozorovania nevstupujeme.

        Mňa tiež ten príklad s prechodom cez stenu trochu zaskočil. 🙂 Aj voda vie prejsť cukrom. Mám to každý deň ráno v čaji. 🙂 Jediný, kto sa tu nevie cez tú stenu prepasírovať, som ja. 😉

        Liked by 1 person

      • …jasné , že je. Okrem temnej hmoty existuje aj temná energia. Teda predpokladá sa , že existuje, inak by astrofyzikom nesedeli matematické rovnice, definujúce vesmír. Ale čo je ich úlohou, vlastne nevie nikto. Rovnako ako pri tom mozgu, alebo pri DNA, kde je situácia tiež veľmi podobná. To je tá súvislosť :). Možno , že to chýbajúce v skutočnosti nechýba iba to nevidíme, keďže svoju pozornosť ( vedomie ) zameriavame len na jednu realitu. A ten zvyšok voľajak súvisí s tými paralelnými svetmi…

        Páči sa mi

      • Z Einsteinových rovníc vraj vyplýva 11 rozmerov, my vnímame 3 priestorové a1časový rozmer = časopriestor. My teda vnímame 4 rozmery a ostatné nie. Ostatné sa vysvetľujú tak, že sú nejako stočené (ako Hela písala o tom cigaretovom dyme). Z Hawkingovho vysvetlenia : Napr. Ak zoberieme papier – čo je dvojrozmerný priestor a stočíme ho do ruričky a dáme ho od nás dostatočne ďaleko, vidíme ho ako priamku – jednorozmerný priestor. 🙂

        Páči sa mi

      • Idem sa vadiť. My máme schopnosť vnímať VŠETKY rozmery (ako inak by som vedela, že sú poskrúcané ako cigaretový dym?), ale sme vychovávaní brať na vedomie len tie 4 – hmotu. 🙂 A čokoľvek okrem tohto “vypneme” (Nemci hovoria “ausblenden” a je to pre mňa lepšie slovo, ale do slovenčiny ho neviem dať).

        Páči sa mi

      • …ja by som to trošku uhladil 🙂 : ” ľudstvo má potenciál vnímať ( možno aj iné dimenzie ) , ale ako jednotlivci v drvivej väčšine zostávame ukotvený v 3D, pretože tu sa pohybujú naše telá a tak sú nastavené naše zmysly.
        Ale ešte by som sa na chvíľu vrátil k zmienenému pokusu. Keď budeme skúmať vesmír, podľa toho v akom merítku sa budeme pohybovať budú platiť tri veľmi rozdielne súbory zákonov. V našom svete “každodennnej reality” platí tzv. Newtonová fyzika ( zákon zotrvačnosti, z. sily, z. akcie a reakcie , na ktorých stojí klasická mechanika ) a tzv. Eukleidovská geometria s tromi na seba kolmými rozmermi , plus lineárne plynúci čas . Keď sa však presunieme do makrorozmerov obrovských vzdialeností, rýchlostí a hmotností začnú sa diať čudné veci – čas sa začne naťahovať, priestor ohýbať, rozmery zvinovať a pod. Smerom na druhú stranu , keď sa dostaneme do merítka subatomárnych častíc začnú sa diať veci ešte horšie, ktoré samotní objavitelia charakterizovali ako hrôzostrašné ( napr. keď niektorú časticu rozdelíme, výsledkom budú dve nové častice identické s pôvodnou. Tieto častice zostanú akosi navždy prepojené aj keď budú na kilometre od seba a keď jednu prinútime voľajak reagovať druhá sa zachová rovnako )

        Pre mňa sú zaujímavé dve veci :

        1.) tzv dvojštrbinový pokus bol prvý krát aj opakovane uskutočnený na subatomárnej úrovni a výsledkom bolo, že naše vedomie tvorí ( resp. si vyberá výsledok / realitu ). V článku je napísané , že vedci z Austrálie uskutočnili pokus s atómom hélia. Ten je reálne mnohonásobne ( možno milión krát väčší od subatomárnej častice) a posúva tak ovplyvňovanie reality do rozmerovo nám známeho sveta. To je to , čo som mal na mysli, keď som povedal, že vytvára teoretickú platformu pre konanie zázrakov ( mágiu, šamanizmus, zázračné vyliečenia a pridružené javy , ktoré sa dnešný človek zdráha prijať )

        2.) častica sa chová tak, ako sa o nej rozhodlo v budúcnosti, t.j. obrátenie časovej postupnosti. No a tu som si spomenul na niečo , čo mi prišlo ako totožné. A síce keď som čo to čítal o rôznych pokusoch a “návodoch” ako zmeniť realitu, resp. niečo zhmotniť bolo tam, že sa nestačí len myšlienkovo rozhodnúť ale človek sa musí chovať a cítiť ako by sa tak už stalo ( ako pomôcky napr. afirmácie atd ) Vtedy som si to neuvedomil, až teraz , že doposiaľ som emócie chápal ako reakciu na niečo, čo sa stalo, t.j . ako dôsledok minulosti a nie ako príčinu budúcnosti, ale ten pokus ako by vysvetľoval aj toto. Ale pravdu povediac v tomto okamihu už strácam pôdu pod nohami a zaujímali by ma postrehy iných 🙂 🙂

        Páči sa mi

  5. … prvý krát tzv. dvojštrbinový experiment uskutočnil G.I.Taylor v roku 1909 !!! Od tej doby bol mnohokrát zopakovaný – zakaždým s rovnakým výsledkom, to je to, čo je pekne znázornené v animácii, čo sem dal Matej. Ale aj tak dovysvetlím :). Vezmeš časticu – fotón a vystrelíš ho. Do cesty mu postavíš prekážku s jednou štrbinou. Fotón sa chová ako častica a presviští štrbinou ako keď sa vzduchovkou trafíš do kľúčovej dierky. Potom pokus zopakuješ, iba s tým , že prekážka má dve štrbiny, ktoré navyše neležia ( ani súčasne nemôžu ) v smere jeho letu. Bežný spoluobčan predpokladá , že sa fotón odrazí a neprejde. On však zmení svoje správanie stane sa vlnou a prejde oboma dierami súčasne – presne ako v animácii. Tento jav sa nazýva kvantová nezvyčajnosť. Aby k nej došlo, musí fotón “zaregistrovať”, či má k dispozícii jednu alebo viac dier a podľa toho sa “rozhodnúť ” ako sa zachová. No a pretože sa nepredpokladá, že by mohol fotón, alebo iná častica niečo vedieť, jediným zdrojom tohto vedomia je človek pozorujúci pokus. Inak povedané znalosť, že fotón má dve cesty je zakotvená v mysli pozorovateľa a jeho vedomie určuje, ako sa fotón bude pohybovať.

    Vysvetľujúce teórie :

    1.) Kodaňská interpretácia : ( r.1927 , N.Bohr a W.Heisenberg )

    Vesmír sa skladá z nekonečného množstva prekrývajúcich sa možností bez presného miesta určenia , či stavu bytia – až kým niečo neurčí jednu z týchto možností. Tým niečim je vedomie človeka – jednoduchý akt pozorovania mení jenu z možností na realitu.

    2.) Mnohosvetová interpretácia : ( r. 1957 , H.Evereth )

    Opäť sa predpokladá nekonečné množstvo možností, iba s tým rozdielom, že každá je už reálna a odohráva sa v jej vlastnom priestore, vlastnom alternatívnom svete, pričom tie zvyšné ju nemajú schopnosť vidieť. My sa pohybujeme pozdĺž časovej priamky jednej možnosti a čas od času urobíme kvantový skok do ďalšej možnosti v inom svete. Evereth tvrdí, že mi už súčasne žijeme v každej z týchto možností, ale vidíme ( tak ako v Kod. interp. ) iba tú, na ktorú sa zameriame – a to potom určuje podobu sveta a život, ktorý žijeme. Celé tajomstvo spočíva v tom naučiť sa toto robiť vedome ( tu nadobúdajú význam nástroje ako afirmácie, modlitby, pozitívne myslenie, pocity , ktoré si v súlade s nami zvolenou realitou navodzujeme a mnoho ďalších o ktorých ja bohužiaľ nemám ani potuchy )

    3.) Penroseho interpretácia : od prvých dvoch sa odlišuje v určení príčiny a zahŕňa ešte gravitáciu

    Takže toto je povedal by som základ a to, čo nedávno uskutočnili austrálski vedci z tvojho článočku je vlastne akoby ďalšou variáciou na tento pokus

    Páči sa mi

    Odpovedať

  6. Pre lepšie pochopenie najnovších výsledkov, odporúčam knihu od Stephena Hawkinga – ILUSTROVANÁ STRUĆNÁ HISTÓRIA ĆASU. Je to tam pekne vysvetlené aj s obrázkami a bez vzorcov :).

    Páči sa mi

    Odpovedať

  7. Sun, reagoval som na nasledovné časti tvojho komentáru:
    1.) Počkaj… Buď som veľmi neporiadne čítala, alebo si v tom objavil niečo iné ako ja – oni nepopisujú, ako NAŠE pozorovanie mení správanie veci, ale ako JEJ pozorovanie mení správanie veci.

    – neviem, ako dokáže súčasná veda a konkrétne táto skupina vedcov zabezpečiť, aby priebeh pokusu nekontaminovali svojimi vlastnými predpokladmi a očakávaniami – tvorením. Ako náhle sa pozerám/sledujem, ovplyvňujem priebeh sledovaného (môj predpoklad)

    2.) My sme pozorovali REAKCIU ATÓMU NA to, či tam ešte niečo iné je alebo nie je.

    – aj teraz ešte len predpokladám(e), ako to autor celé myslel a neviem(e), čo všetko bral ako premennú (podstatné) do úvahy / je to ešte o niečo náročnejšie na pochopenie-uchopenie, pretože autor pokusu používa na jeho prípravu a realizáciu predpoklady (teórie) iných ľudí a snaží sa ich týmto pokusom vysvetliť, alebo poprieť (je možné, že je nestranný a je mu jedno, aký výsledok dosiahne)

    3.) Rátam, že sa atóm zaspráva v prítomnosti inej mriežky rovnako, nech ho už pozorujeme alebo nie… Aspoň u mňa preto ide o celkom inú situáciu/zákonitosť.

    – chápem, že predpokladáš, ako sa atóm bude správať, ale stále neviem(e), či, resp. nakoľko ten pokus nebol kontaminovaný predpokladmi a očakávaniami (tvorením) a tak môžeš mať pravdu ty a môže mať pravdu aj Jozef alebo Izachielka a ešte môže byť zopár veľmi podstatných vplyvov/dejov, ktoré si nikto z nás nevšimol a teda sme všetci od pravdy v istej neznámej vzdialenosti vzdialený.
    —–
    Ausblenden by sa dalo možno preložiť ako “odcloniť” 🙂
    Blende = záslepka/clona
    —–
    Jo a ešte 1 postreh z neskoršieho komentára:
    “My sa nemeníme, atóm sa nemení, naša zvedavosť sa nemení – všetko konštanty. Jediná premenná mi tu príde tá druhá mriežka, ktorá niekedy je a niekedy nie je a v závislosti od toho sa atóm niekedy správa tak a inokedy inak. Jasné, že v našom oku. Ale nezávisle od nášho predpokladu, lebo s nijakým do pozorovania nevstupujeme.”

    – Konštantné z h.u. nie je možno nič, pretože vo vesmíre vraj neexituje nič statické – všetko je v pohybe – v neustálom vývoji (vraj). Je možné, že vedci dokázali v momente experimentu (a po celú dobu jeho prípravy) zastaviť celé svoje myslenie a cítenie a “len” sa pozerali a zapisovali si, ale je to z môjho pohľadu veľmi nepravdepodobné.

    Ja to vnímam (predpokladám) nasledovne:
    – vedomie sa mení stále a preto sa stále mení všetko, čo pozoruje(m), čo si vie(m) predstaviť
    – čas a priestor neexistuje a teda je jedno z ktorej strany/uhlu časopriestorovej línie (súcna/vesmíru/energie/boha – samého seba) sa pozerá(m) – vie(m) robiť zmeny všetkými smermi skrz priestor a čas a iné rozmery

    Páči sa mi

    Odpovedať

Povedz svoj názor