Eprakone – ezoterika a spiritualita

Elizabeth Peru zverejnila krátky článok, o ktorý sa s vami chcem podeliť, pretože veľmi presne odráža moju vlastnú skúsenosť (a je povedaný tak pekne, ako by som to sama nedokázala 😉 ):

Máte dobré dni a potom zlé dni? Chcete vedieť, prečo? Život sa odohráva v cykloch a hoci to niekedy vyzerá, ako keby sme opakovali staré vzorce a prežívali to isté znova a znova, v skutočnosti vystupujeme po špirále nahor, pretože každým novým zážitkom sa zvyšuje naše vedomie. Keď Zem prechádza veľkými posunmi, vďaka planetárnym/kozmickým vplyvom sa môže náš pohyb po špirále urýchliť. Takéto obdobia v živote vyzerajú ako optimistické časy, kedy sa všetko vyvíja rýchlo, kedy sa plány skladajú a veci do seba zapadajú… Poznáte to?

A potom príde prepad. Po každom pozitívnom vrchole prichádza prepad do opaku, ktorý nám umožňuje absorbovať a oceniť to, čím sme práve prešli. Vyzerá to ako prepad do depresie po všetkej tej eufórii, ktorú máme za sebou.

Chcem, aby ste si uvedomili, že keď sa po rozmachu dostanete do prepadu, neurobili ste nič chybne. Vlastne ste sa ani neprepadli späť, ale ste sa dostali na novú úroveň v svojom živote.

Presne takto mi to povedali anjeli, len oni nepoužili obraz špirály, ale uzatvoreného kruhu. Človek sa dostane do kontaktu s niečím novým, čo značne nabúrava jeho svetonázor. Najprv sa bráni a odoláva a popiera – a to aj hodne dlho, podľa toho, nakoľko posvätná je tá krava, ktorá dostáva zabrať. Ja keď som sa prvýkrát dostala do kontaktu s nimi, mala som ako ateista problém prijať ich vyhlásenie “anjeli” a tak som si ich hodne dlho premenovávala na mimozemšťanov, hoci na tých verím možno ešte menej… ale rácio ma nepustilo.

Potom sa nazbiera toľko dôkazov pre to nové, že máte len dve možnosti – po zvyšok života behať po svete s hrôzou, pretože už viete, že nemáte pravdu, a hocikedy to môže prasknúť, alebo zmeníte svoj svetonázor tak, aby ste akceptovali novotu. Aj ja som sa po nejakých dvoch rokoch zlomila a pristúpila som na “ich hru”. A moja realita sa prepočítala do novej podoby.

To je tá etapa “uvedomovania si”. Vyzerá nesmierne rýchla a podnetná, pretože pre všetko dostávate nejaké nové perspektívy a stále sa niečo deje; zdanlivo nezosúladiteľné veci začnú zapadať do seba.

Ale všetko toto je aj emotívne vyšpičkované obdobie. Veci vás nadchýnajú, už o nich viete – ale potrebujete čas spracovať ich a premeniť ich na nové presvedčenia a nové správania a prepísať tak svoje pôvodné programovanie. No a toto obdobie nie je až také príjemné, pretože sa mýlime, netrúfame si, bojujeme sami so sebou, potom si nakoniec predsa len trúfneme – a odrazu zistíme, že ale náš nový uhol pohľadu niečo spojil, ale vznikajú nové nezosúladiteľné body… Zvonka to vyzerá pomaly a s odratými ušami, ale je to potrebné obdobie.

V tomto období anjeli odo mňa odstúpili. Tak, ako ma predtým ťahali za ruku a preboxovávali rôznymi situáciami, odrazu ma nechali, nech sa so všetkým babrem sama. Svet prestal byť zábavný a milujúci a stal sa plný príkorí a nad moje sily… (Myslím, že tento pocit budú mať viacerí.) Ozývali sa len vtedy, keď som to prestávala zvládať a hrozilo, že zlyhám, to ma rozloží a spadnem späť do pôvodného stavu – a do hrôzy z toho, že viem, že je to inak, ale nedokážem s tým žiť…

Oni tomu hovoria “zastabilizovať bázu”. Chápem to tak, že v tých “zlých” obdobiach premieňame naučené na zažité a vžité. Podľa toho, čo všetko dokážeme takto premeniť, sa potom rozvíjame ďalej. Prehupneme sa do “rastovej” fázy a svet začne byť znova pieskovisko.

Predstavte si to ako počítačovú hru, kde sa prebíjate rôznymi úrovňami/poschodiami, killujete rôznych drakov, ale princezná čaká až tam hore, na poslednom leveli… Môžete sa rozhodnúť, že “tento level sa mi nepáči”, a zleziete o level nižšie. Lenže tam to už poznáte a bude vás to otravovať. A ak nezabsolvujete aj tie menej príjemné levely, tak sa ku koncu hry nedostanete. Samozrejme, môžete prestať hrať. A vtedy Univerzum dostáva signál, že “táto kombinácia schopností to vzdala na polceste”.

🙂 Fuj. Aspoň za mňa “fuj”. 😀