“Cukor a mliečko?”

Dnešná noticka od Univerza:

Hej! Čo robíš späť v priestore a čase?

Aha, chápem… Tváriš sa.

Je možné, že ilúzie sú taaaak pútavé, káva taaaaak bohatá a čokoláda taaaaak chutná, že celkom zabúdaš, že si to len vymýšľaš? A že ak sa ti nepáči to, čo práve zažívaš, vieš si vymyslieť čokoľvek iné, tváriť sa, ako keby to bola pravda, a napredovať k tomu drobnými krôčikmi, až zmeníš absolútne všetko?

Hej, už viem…

Cukor a mliečko?
Tvoje Univerzum

Fakt je, že dnes som niekoľkokrát dostala ponuku “cukor a mliečko?”, až som sa už smiala… a priebežne som ďakovala Univerzu, že mi stavia do cesty pamlsky 🙂 . Doterajší môj deň bol presne o tomto – všetko si vytváraš a ak sa ti to nepáči, vytvor si niečo iné. Už ráno som sa zobudila na tej prskoletkovej strane reality. Kocúr mi znemožňoval posadiť sa na posteli a ja som mala príšerné bolesti, lenže len čo som sa pohla, vliezol mi do pohybu a blokoval ma. Potom vypadla elektrina – a ja som musela k lekárke. Keď nie je elektrina, neviem si nájsť v počítači číslo poruchovej služby, nefunguje kúrenie a ak nenabehne elektrina, dom sa vymrazí a kožúšky prechladnú a bude ma to stáť veľa peňazí, dať ich do poriadku. Už som rozmýšľala, komu z mobilu zavolám, nech mi nájde číslo na poruchy, keď tu elektrina nabehla. Samozrejme, všetky mechanické časové spínače sa tým oneskorili, dole začala bučať televízia, ktorá sa samočinne zapla, a bolo treba skontrolovať kúrenie, či sa naštartovalo. Pochodila som po dome, dala veci do poriadku, objavila som ogrcaný koberec, dala aj ten do poriadku, dala kožúškom žerky a sebe urobila čaj. Potom som šla do izby obliecť sa, keď tu Lassinko preskočil zátarasu, vbehol do izby a priamo na balkón, kde sú rajčiny… Rajčiny sú pre mačky jedovaté. Lassinko vletel do kvetináča, ja za ním, zdrapila som ho a nahučala som naňho ako na lesy a vyhodila ho za dvere. Vie, že tam nesmie, ale predvádza mi, čo si so svojimi zákazmi môžem urobiť… A Šinťo, ktorý svojho “veľkého brata” zbožňuje, sa už opičí po ňom.

Totálne zúrivá som zistila, že už nezostal čas na raňajky, a vytrielila som na autobus. Už cestou na zastávku som si uvedomovala, ako som spadla do negativity. V autobuse som to začala potom ošetrovať. Vyvolala som si šťastnú spomienku a zostala som v nej. Samotnú ma prekvapilo, ako ľahko som sa do nej dostala a ako ma potom nechcela pustiť späť do reality…

Deň začal byť príjemnejší. Lekárku som stihla, lenže ona ochorela a nebola tam. Zbytočne som sa prebehla. Tak som cestou späť zašla do nákupného centra a vybavila som tam jednu banku, druhú banku, kupila som si lep na nechty, aby som ich nemusela lepiť sekundovým lepidlom ako včera. A potom mi Univerzum začalo ťahať popod nos medové motúze, aby ma namlsalo. Zaregistrovala som to a priebežne som ďakovala, ako sa o mňa stará… Je to ako s tou mačičkou, čo som chcela adoptovať a zatrhli mi to. Teraz mi denne chodia aspoň obrázky presne takých mačičiek, pretože som mala natoľko prudkú sklamanú reakciu, že ich to zaskočilo. Tak teraz “žehlia”. 😛

A cestou domov v autobuse fakt nastala situácia, kedy sa Univerzum ku mne naklonilo a spýtalo sa ma: “Cukor a mliečko?” 😀 A ja som sa spôsobne usmiala a povedala som: “Áno, prosím.” 🙂