Viac tmárstva, ako znesiem

Väčšinu času si prichodím pekne rozvinutá, ale potom príde život a okreše ma na chvíľu na tú správnu veľkosť… Tak aj dnes (čo je niekedy celkom inokedy ako dnes, ale radšej časovo posúvam publikovanie príspevku, kým si ľudia ešte pamätajú komentáre 😉 ) som narazila na komentár, ktorý ma dostal v lufte:

Choroba alebo bolest tela je ako kvet v kvetinaci , ked sa on starame tak sa pri nas drzi, ale skusme kvet nepolievat, zahynie. Takto to je aj s nasimi nemocami, cim viac sa im venujeme, tym viac sa nas nevzdaju, preto nehovorme o nich, same odidu.

Takže keď dostaneme zápal slepého čreva a perforuje sa nám, treba o tom hlavne nehovoriť a ono to odíde aj samo… Toto z nás urobila newageistická ezoterika. Pštrosy, ktoré pchajú hlavu do piesku a hlásajú nehovorenie, pretože inak by mali plný zobák toho piesku. 😕

Predpokladám, že aj rakovina by sa zo sveta vytratila, keby ľudia o nej prestali hovoriť a zomierali si “len tak”.

Pením. 🙂 Celkom neezotericky. 😉

Rate this:

9 responses to “Viac tmárstva, ako znesiem”

avespasseri

13. októbra 2015

Propojit západní medicínu s tou východní, možná by ale ta západní neměla co operovat….?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

13. októbra 2015

Momentálne sa mi chce povedať “ľudia, choďte teda všetci na východ“, ale je to značne emotívna reakcia a tých by som sa mohla zdržať… Takže sa zdržiavam, ale rozhodne som si to pomyslela – a s patričnou dávkou zlosti. 🙂 Komu sa moja reakcia nepáči, nech o nej nehovorí. 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. avespasseri
  
  13. októbra 2015
  
  :-)))))) Mně se líbí 🙂 Já bych řekla, že většinu, včetně mě, by východ zachránit nedokázal… než se uzdravíme, umřeme třeba na tu rakovinu…
  Ostatně. Já mám ten slepák vyoperovaný 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi

iskra

13. októbra 2015

Niekde v skorších článkoch som čítal o minci a jej 2 stranách a okraji, ktorý tie strany prepája. Veľmi sa mi to prirovnania páčilo a veľmi sa mi páči, ak ho použijem na tento príbeh.
Áno, viem si predstaviť použiť múdrosť použitého porekadla, ak si ho trochu upravím.
Ak prestanem vytvárať/sústrediť negatívne vnímanie (prestať rozprávať o negativite, môže byť začiatok procesu), aj moje vnútro sa podľa toho preladí. Každý bude mať predpokladám svoju rýchlosť a výnimočný prístup k tomuto procesu, ak sa preň rozhodne.
Ak sa budem naďalej držať negativity, moje vnútro zostane zodpovedajúco naladené.
Negatívne nevnímam ako zlé, ale má svoje špecifické prejavy-kvality, ako napr.: bolesť, strach, choroba, bezmocnosť, atď.
Každý má svoj vlastný príbeh a tak 100% vyskúšaná a osvedčená pravda pre 1ného, môže byť pre iného osvedčená a vyskúšaná lož a len ak sa mi podarí dostať na okraj mince (do stredu), môžem možno uvidieť potrebu, zmysel a dokonalosť oboch jej strán…ak chcem-potrebujem.
Je to samozrejme celé môj predpoklad, pretože nepoznám situáciu a ani človeka, ktorého výrok tu komentujeme a preciťujeme. Celý môj komentár je vztiahnutý na moje skúsenosti a svetonázor a je to tak dobré 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Jool

13. októbra 2015

…choroby tu boli odjakživa ako výsledok interakcie organizmu a prostredia , alebo rôznych organizmov navzájom, dávno predtým, než sa objavili tvory majúce aké také zárodky psychiky. Je ale fakt , že s rozvojom psychiky sa táto interakcia mení a práve psychika a jej stav sa stali spoluzodpovedné, či už za vznik choroby samotnej alebo jej priebeh a výsledok. V tejto širokej palete vzťahov a šialenom prepletenci príčin a následkov existuje aj skupina ľudí, ktorí sú naopak za svoju chorobu vďační, ktorí si ju hýčkajú a ktorí ju “potrebujú”, pretože jedine prostredníctvom nej sú schopní komunikovať s okolím, udržiavať si jeho pozornosť a získavať energiu. Snáď v tomto konkrétnom prípade by spomínaný výrok mohol byť v poriadku _ prestať o chorobe rozprávať, nájsť si iné cesty a prostriedky ako zaujať publikum a v tom prípade by asi choroba stratila zmysel a odišla. V ostatných prípadoch je myslím zdielanie osobných skúseností ohľadom chorôb veľmi prínosné, lebo nech už bolo príčinou čokoľvek, každého to niečomu naučilo, niekam posunulo a vždy je šanca, že natrafíme na niečo, čo rezonuje práve s našim príbehom.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Jool

13. októbra 2015

…a môj príbeh by mohol znieť asi takto :
niekoľko rokov žijem spôsobom – hektickým slabé slovo, kde sa súbežne venujem rôznorodým aktivitám a v podstate od práce si uľavujem prácou inou. Občas to bolo na hrane , občas aj trochu za ňou a moji priatelia ma opakovane varovali, že sa to podpíše na mojom zdraví. To ma však vždy zázračne podržalo , až doteraz. Jednoducho nedávno, keď som sa vrátil z Egypta, kde som bol po dlhej dobe na dovolenke ( ktorá sa mimochodom tiež viac podobala na výcvikový tábor výsadkárov, než hotelovoplážový guleváloš ), som zistil , že spolu so svojim telom som cez hranice prepašoval aj bližšie neurčené množstvo nelegálnych migrantov , ktoré mi do krvi vstrekol miestny komár. Sú podobné malárii, ale na rozdiel od nej, nespôsobujú zimnicu, ale bolestivé, zle hojacé sa vredy. Keď som si uvedomil ich rozmiestnenie, musel som sa rozosmiať. Jeden mám na päte – aby som nemohol chodiť, jeden na bruchu – to , keby som sa chcel ešte nebodaj plaziť a jeden na zadku, – aby som príliš nevysedával na nete a nenahradil dynamické aktivity statickými. Ten komár jednoducho podal geniálny výkon s efektivitou ruskej stíhačky v Sýrii. Takže konečne vylihujem v posteli, počúvam hudbu a rozmýšľam , či to bola náhoda , alebo premyslený zásah Univerza 🙂 🙂 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  13. októbra 2015
  
  Vždy je všetko zásah Univerza. Záleží len od toho, ako definuješ “premyslený”. 😉
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. iskra
  
  13. októbra 2015
  
  a ešte ako definuješ “Univerzum” 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi

matrioshka

13. októbra 2015

Genialna metoda liecby. Najklasickejsi sposob je liecby ignorovanim, je liecba zubnych kazov. Odporucam tento old school, ak by nahodou niekto mal pochybnosti ci to je alebo nie je spravny pristup. Garantujem, ze po istom case bude vsjo jasno 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať