Väčšinu času si prichodím pekne rozvinutá, ale potom príde život a okreše ma na chvíľu na tú správnu veľkosť… Tak aj dnes (čo je niekedy celkom inokedy ako dnes, ale radšej časovo posúvam publikovanie príspevku, kým si ľudia ešte pamätajú komentáre 😉 ) som narazila na komentár, ktorý ma dostal v lufte:
Choroba alebo bolest tela je ako kvet v kvetinaci , ked sa on starame tak sa pri nas drzi, ale skusme kvet nepolievat, zahynie. Takto to je aj s nasimi nemocami, cim viac sa im venujeme, tym viac sa nas nevzdaju, preto nehovorme o nich, same odidu.
Takže keď dostaneme zápal slepého čreva a perforuje sa nám, treba o tom hlavne nehovoriť a ono to odíde aj samo… Toto z nás urobila newageistická ezoterika. Pštrosy, ktoré pchajú hlavu do piesku a hlásajú nehovorenie, pretože inak by mali plný zobák toho piesku. 😕
Predpokladám, že aj rakovina by sa zo sveta vytratila, keby ľudia o nej prestali hovoriť a zomierali si “len tak”.
Pením. 🙂 Celkom neezotericky. 😉










Povedz svoj názor