Tak sa učím byť vďačná za to i hento, ale na jedno som zabudla a upozornil ma dnes na to fejsbúk: “Nezávisle od toho, aký ťažký je život, choď do postele vďačný, že ešte stále nejakú máš.”
🙂 Všetko je len vec tej správnej perspektívy, však?
Aj tu sme začínali celosvetovými vďačnosťami, ale pomaly sa prepracovávame k tým drobným… a tie menia náš svet, pretože menia naše vyladenie vnímania. Staraj sa o krtince, hory sa už pretlčú samy. 🙂
Tak ja som dnes extrémne vďačná za včerajšok, kedy mi odpuchol po troch mesiacoch kĺb, pretože dnes je už znova opuchnutý… ale na okamih som videla svoju ruku takú, ako bola kedysi – a to je tiež niečo platné! 🙂
A včera po zverejnení vďačnosti som sa navyše pozrela do zrkadla a po prvýkrát za x rokov som videla peknú babu. 😉 (=Musím vyčistiť okuliare.)










Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď