Dnešný channeling nemá so mnou vraj nič spoločné, hoci miestami som sa dostávala na hranicu toho, o čom sme sa dnes bavili s GabyBaby – o ľudskej (ne)pokore. Ale hoci som sa spočiatku moc nechytala a nevedela som si predstaviť kontext, nakoniec to bolo celkom zaujímavé:

PYCHA

CHAP SA AKO CAST ENERGIE A INI LUDIA SU INE CASTI ENERGIE
DRZ SI SPOLUPATRICNOST S NIMI, BER ZVYSOK AJ SEBA AKO CELOK
OPRAV MIERU POHLADU NA JEDNOTLIVCA TAK, ABY BOLI ROZDIELY LEN VO FORME PRISPEVKU, NIE V DOLEZITOSTI

Dnes mám pocit, že dosť dobre dostávam obraz… Hovoríš, že nikto nie je dôležitejší ako niekto iný, pretože na to, aby sme niečo urobili, museli tí ostatní prispieť svojou troškou?

🙂 Presne. Nič, čo robíš alebo nerobíš, nie je len tvoj vlastný výsledok. Podpísali sa na ňom ľudia, ktorí situáciu pripravili do určitej formy, v ktorej do nej vstupuješ a reaguješ ty. Podieľajú sa na tom všetci, ktorí ťa formovali do toho, čo si v danom okamihu, keď reaguješ. A to nie len ľudia, ale všetky situácie. V každom okamihu do každej reakcie vkladáš celého seba, svoju históriu, a všetko, čo ťa nejakým spôsobom niekedy ovplyvnilo. Všetkých ľudí. A oni do toho vkladajú všetkých ľudí a všetky situácie, ktoré zas dovtedy ovplyvnili ich. Je to, ako keď potiahneš jedno vlákno pavučiny – všetky ostatné, ktoré sú s ním spojené alebo spojené s vláknami, ktoré sú s ním spojené, idú za ním. V každom okamihu sa nemení len ten okamih, ale sa mení celý celok.

Tomuto dobre rozumiem na úrovni obrazu, ale neviem to dať lepšie do slov.

Daj to do slov tak, ako to dať vieš. Aj tak každý z toho pochopí niečo iné. 🙂

Vieš, čo však nechápem? Že si to nazval „pýcha“. Čo to má s pýchou spoločné?

Pýcha sa dostavuje, len ak sa nevnímaš ako súčasť celku, ale ako samostatná jednotka. Potom môžeš opísať všetko, čo si urobil ty a čo urobili iní. Ak si celok, nedokážeš ťahať presnú hranicu, pretože ten, čo niečo „urobil“, tak konal preto, že ty si predtým urobil niečo iné niekomu inému… Každý posun je len reakcia na nejaký podnet.

Začínam strácať kontakt.

Nie je to také ťažké… Vždy, aby sa niečo udialo, musí to niečo iné vyvolať. Ale aj to niečo iné bolo vyvolané niečím iným. A nikdy nevieš, kde je ten prvotný bod.

Napadlo mi „hlboko v minulosti“ – a potom som začala mať pocit, že by sa ti hodilo, keby som to povedala, pretože to tak nie je. 😉

Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú výplody lineárneho vnímania. Ale ty nie si lineárna bytosť, aj keď si to práve myslíš. Možno sa odvodzuješ od nejakého bodu narodenia. Ale pred tým bodom si bola čistá energia, nejaké jej atribúty. Tie atribúty boli už vtedy zamontované do množstva iných prebiehajúcich „životov“ a možno potrebovali vyrobiť pre tie životy nejakú situáciu – a tak vytvorili nový život – teba. Potom dôvod, ktorý niečo spúšťa, môže v tvojom lineárnom myslení celkom dobre ležať aj v budúcnosti. Potreba budúcej situácie, ktorá dala vznik tvojmu životu.

OK, zatiaľ chápem… myslím.

🙂 Obávam sa, že nie celkom… Totiž nijaký „tvoj život“ v podstate neexistuje, aj keď sa to tak možno cíti. Si súčasť a herec tvojho života, ale súčasne si aj energia, ktorá je súčasť a herec mnohých iných životov – životov, ktoré ty vnímaš ako externé.

Aj toto celkom chápem. Nechápem tú „pýchu“.

Pýcha, privlastňovanie si len jednej časti diania, ťa oddeľuje od zvyšku svojej energie . oddeľuje ťa od tvojich zdrojov. Všetko to, čo dnes vnímaš ako „externé“, by si mohla použiť, keby si sa s tým spojila na úrovni energie, ktorú zdieľate.

A ako to mám urobiť?

Nie je to celkom jednoduché… Potrebuješ prestať sledovať svoj záujem a potrebuješ začať zisťovať, ako by mohol vyzerať nadradený záujem celku. Keď ho pochopíš, upravíš svoje správanie tak, aby ho podporovalo – a tým rozbehneš vlnky cez tie zvyšné životy, ktoré tvoja energia tvorí.

Ale ako budem vedieť, že som pochopila ten správny záujem?

🙂 To je jednoduché. Ak ho nepochopíš, vlnky sa nerozbehnú. Ak ho pochopíš čiastočne, vlnky sa rozbehnú a niekde inde ich niečo zbrzdí. Ak pochopíš dokonale, tvoje vlnky začnú vťahovať do súladu ostatné životy a vytvoríte harmonický celok.

Budem to vidieť?

Nemôžeš vidieť niečo, čo je rozvrstvené po celom hmotnom svete a vo viacerých vrstvách mimohmotnej reality… Ale napriek tomu to pocítiš. Vtedy veci začnú ísť hladko, situácie sa riešia samé od seba a veci sa dostávajú do potrebnej formy ešte skôr, než sa o to musíš začať snažiť.

Fuuu… Počkaj, ešte pozriem tie zvyšné vety, pretože dnes som sa pri kyvadlovaní dosť nechytala… Ale teraz mám pocit, že tomu rozumiem.

🙂 Nie je to ťažké. Je to neobvyklé. Málokoho napadne pozerať sa na veci z roviny vyššej ako jeho vlastná. Ale keď to urobíš, otváraš si voľný priechod do všetkých rovín, v ktorých je tvoja energia zastúpená.

Počkaj – môže byť niekde aj nezastúpená? Mala som pocit, že ideme naprieč všetkými rovinami…

V podstate áno, ale niekde môžeš byť deficitný faktor. Akoby ostrovček, kde je presne tvojej energie tak málo, že sa správa, ako keby tam nebola.

Je aj tvoja energia taká?

🙂 Samozrejme. Som presne to isté čo ty alebo hocikto iný. Som energia. Niekde som silne citeľná energia, inde som takmer neciteľná energia. Som všade, rovnako ako vy ste všade, ale nie všade máme dostatočné zastúpenie na to, aby sme tam mohli aj konať. Zapamätaj si to pre svoju knižku. Pomôže ti to spracovať polovicu deja.

A keď nemáme možnosť konať, čo potom robíme?

🙂 Sme svedkami toho, čo sa tam deje bez nášho aktívneho pričinenia. Ale tým, že sa na to pozeráme, tak to pasívne umožňujeme.

Keby neboli oči, čo to vidia, neexistovalo by to?

🙂 Tak nejak… trochu zjednodušene, ale v podstate správne. Keby nebol nikto, kto to vníma, tak to možno je a možno nie je – byť to začína až vtedy, keď je to vnímané.

Nebolo niečo podobné s tou Schrödingerovou mačkou?

🙂 To je tvoja parketa. Ja ti hovorím princíp; ako si to nazveš, tak to budeš mať.