Ak počas meditovania posediačky alebo postojačky máš problém udržať pozornosť a musíš sa k meditovaniu nútiť, nerobíš to správne. Budha povedal: “Moje cvičenie je cvičenie ne-robenia.” To značí veľa. Vzdaj sa nútenia sa do niečoho. Jednoducho si dovoľ len byť a odpočívať. — Thich Nhat Hanh
Všetky tie “správne posedy” a “správne držanie tela” a “správne mudry” a “správne dýchanie” sú nanič. Keď som sa učila žam žung od majstra Lama (z jeho knižky, nie osobne! 😛 ), tak tam vyslovene píše, že dýchanie je veľmi dôležité, ale pre začiatočníka totálne nepodstatné. “Nezabudnite dýchať” bola jeho jediná požiadavka. (Čo by u cvičenia dlhého 20 minút asi ani dosť dobre nešlo. 😉 )
Ak sa sústreďujeme na to, aby sme to robili “správne”, neuvoľníme sa a nenastáva presne to, kvôli čomu meditovať ideme – neuvoľníme sa, nepovolíme kontrolu, nedovolíme telu prejaviť sa. V počiatkoch žam žungu som stála “tak nejak” a až neskôr som začala dostávať “šlehy” do chrbta a nôh, ako mi pripomínali, že sa mám narovnať a preniesť ťažisko z špičiek na stred nohy. (A nepýtajte sa ma, kto sú “oni”. Niekto, hocikto, možno dokonca aj ja sama. V konečnom dôsledku som totiž všetko ja sama – aj vy ste vlastne ja. 😛 Ale až takí detailisti byť nemusíme – dosť ťažko by sa mi s týmto poznaním dýchalo a ešte potrebujem chvíľku dýchať. 😀 )











Povedz svoj názor