O láskavosti a porozumení

11193267_1069958936351970_7707942207289390983_nPred chvíľkou som našla u Snakebite na fejsbúku a dávam si to sem, pretože to je o tom, čo z nás robí kompletného človeka – o vnímaní v širokých súvislostiach a vzdialených dopadoch…

V pondělí jsem byl v nemocnici, naštěstí ne proto, že by mi něco bylo, ale proto abych od známé, co tam pracuje, vyzvedl nějaké věci pro děti. Zaregistroval jsem tam podivnou událost.

Čekal jsem si tak v čekárně a jak je mým zvykem, okukoval jsem ženské, ale celkově jsem pozorně sledoval a poslouchal všechny přítomné.

Asi po deseti minutách přivezl zřízenec (divné slovo, stávám se jím taky, ale tak po 3 flaškách vína) do čekárny nějakou starou paní na vozíčku.

Paní bylo evidentně dost blbě, oblečená byla v nějaké noční košili, rozepnuté, promodralé nohy měla odhalené…. takhle byla mezi všemi těmi cizími lidmi, každý fakoval na její soukromí a lidskou důstojnost, o kterou se měl postarat ten debil, co jí měl na starosti.

Pro něj to prostě byla jen stará bába, kus něčeho.

Za chvíli si pro ní přijeli saniťáci. Když jí viděli, jeden zvedl oči v sloup a řekl: “Ty nám teda dodáváš materiál.” Před všemi těmi lidmi! Podle mého názoru je ten chlap absolutní krypl, kterého bych na hodinu vyrazil z práce na paragraf…. v naší zemi je ovšem morálka uvolněná, takže si “materiál” se smíchem převzali a převezli jinam, všichni seděli a mlčeli…. včetně mě, prostě “materiál”.

Byl jsem konsternovaný, k doktoru moc nechodím, naposledy jsem tam byl asi před 10-ti lety a denně věnuji modlitbu tomu, abych toho byl i v budoucnu ušetřen, takže netuším jak to chodí.

V hlavě mi to okamžitě začalo šrotovat.

Začal jsem uvažovat o jednom z fenoménů dneška, o neúctě ke starým lidem, o našem pocitu, že nikdy nezestárneme, že jsme nesmrtelní.

Neuvědomujeme si, že jsme vícerozměrné entity, že máme také čtvrtý rozměr, kterým je čas, dost krátký čas.

Neuvědomujeme si, že ten dědula co se vleče po přechodu pro chodce a zdržuje provoz, byl taky kdysi mladý člověk.

Kdo ví, třeba to byl válečný hrdina, kterému většina dnešních narcistických připosranců, co si kvůli image kupují značkové hadry, nesahá ani po kotníky.

Neuvědomujeme si, že ta stará ženská v čekárně je něčí matka, že taky byla kdysi mladá a chlapi z ní padali na zadek, možná byla doktorka, možná učitelka, možná někomu kdysi pomohla, o někoho se obětavě starala.

Vidíme jenom starou bábu, co jen zaclání a brzy vyklidí prostor nám, věčným supermanům, co teď vládneme světu.

Úcta ke starým lidem je podle mě jednou z elementárních věcí a péče o ně, zas jedním z důvodů, proč vůbec vznikla lidská společenství. Bez úcty ke stáří a vědomí si toho, že jednou taky budeme staří a nemohoucí, se stáváme jenom ubožáky bez minulosti a budoucnosti.

Když člověk vidí podobný přístup tam, kde by očekával pravý opak, chce se mu z toho blít.

Jedna věc je mi ovšem jasná, pokud v budoucnu uvidím něco podobného, mlčet už nebudu….”

Petr Bříza

Netuším, kto je Petr Bříza, ale som rada, že mal pozorovanie, urobil úvahu a hodil ju aj do slov. 🙂

33 thoughts on “O láskavosti a porozumení

  1. No to musel byt riadny retard, ako chapem ze oni asi zazivaju dost stresujuce situacie a takymto sposobom sa asi snazia odosobnit. Ale to si tak mozu hovorit ked su na nejakej pauzicke pri kavicke sami medzi sebou. V normalne fungujucej krajine, kde zdravotnictvo funguje ako ma, by mal dostat okamzite padaka, ktory by ho zamrzel.

    Páči sa mi

    • Obávam sa, že lekári musia byť hodne necitliví… Pamätám sa, keď som bola s maminkou na EKG. Maminka už bola trochu popletená, ale milá a ochotná. No a doktorka so mnou stále hovorila ponad jej hlavu ako “ona”. Tak som sa jej spýtala, či si ale uvedomuje, že tá “ona” tu sedí a má meno… Pritom samotná doktorka bola mrzák, takže človek by čakal väčšie pochopenie. Ale asi je to sprievodný jav práce s ľuďmi, ktorí nie sú rovnako mentálne v obraze ako my sami. 😕

      Liked by 1 person

    • …a v krajine kde nefunguje tento civilizovany sposob je problem, ze vsetci sa snazia byt slusni a v takychto situaciach slusne cusia. Chcela by som vidiet jaky by ostal prekvapeny, keby sa tam niekto zdvihol, postavil sa mu pred ksicht a spytal by sa:” Co si to povedal o tej dame, ty retard prijebany? Chces facku?” mozno by mu doplo. A takto vulgarne, aby zrkadlo bolo presne, aby pochopil, ze az takto daleko za hranicou to bolo.

      Liked by 1 person

      • moja skúsenosť :
        pred cca dvomi rokmi si môj vtedy 84 ročný otec poškrabal ruku, potom sa v niečom rýpal na záhrade, dostal pomerne silnú infekciu, takže už večer bola ruka modrá, mal horúčku atd. Tak som ho naložil do auta, tiež mamu, ktorá drží prehľad o jeho diagnózach , liekoch, ktoré užíva a išli sme do nemocnice na chirurgickú pohotovosť. Tam sa nás ujal taký nagelovaný pimpino, čo sedel v niečom, čo malo pripomínať akúsi recepciu a ten to tam akože riadil. Posadil nás na jednu stranu chodby, pred dvere, kde nečakal nikto, na druhej strane boli nejakí ľudia. Doktorka vraj ordinuje striedavo v oboch ambulanciách. Lenže keď sa asi hodinu a pol na našej strane nič neudialo a na druhej už do ambulancie vchádzali ľudia , čo prišli po nás, dovolil som sa ozvať. Bez kriku, bez vulgarizmov, ale rázne som mu vysvetlil, že otec je dosť chorý aj bez problému, s ktorým sme prišli, je mu dosť zle, že tam bez povšimnutia sedíme dlhú dobu a že niekde zrejme zlyhala organizácia a nech to teda láskavo zariadi. Týpek sa akurát schovával za svoj pult, napchával sa lepeňákom a sledoval niečo na malom prenosnom televízore. Samozrejme sa hneď do mňa slovne pustil, až mu omrvinky lietali z papule. Napriek tomu, že som začal vidieť v sýto červených odtieňoch, som sa akýmsi zázrakom ovládol a nedal mu tých zopár výchovných, iba som s ním zatriasol a mierne mu zhúžval golierik na jeho bielej košieľke. No a keď som urobil menší cirkus aj v ambulancii, veci sa pohli konečne dopredu.
        Už druhý deň ráno, však u nás zvonili policajti, lebo mládenec neváhal a podal na mňa oznámenie za napadnutie zdravotného personálu a ublíženie na zdraví. A že mi prišli doručiť predvolanie na spísanie zápisnice. Tak som im oznámil, že na to ja nemám čas, niekam chodiť, ale ak chcú, môžme ten zápis urobiť hneď . Tak sa aj stalo, posedeli sme pod pergolou, ja som im povedal svoju verziu, policajt zapísal a spokojne odišli. Pre nich to bolo uzavrené, ale keďže náš “hrdina” trval na mojom potrestaní, postúpili vec na magistrát na priestupkové oddelenie, či ako sa to volá.
        Týmto som chcel len podotknúť, že právo a spravodlivosť sú dve úplne rozdielne veci a bohužiaľ právo miesto aby spravodlivosti slúžilo, žije si svoj vlastný pokrútený život a tak aj branie spravodlivosti do vlastných rúk môže dopadnúť veľmi zle a nespravodlivo.
        Ale vďaka tomuto zážitku som urobil zaujímavú skúsenosť a síce aké to je cítiť sa rasovo diskriminovaný. Spomínaná udalosť sa totiž odohrala v Ostrave a keď som sa po predvolaní dostavil na poriadkové oddelenie magistrátu, na asi päťdesiat metrov dlhej chodbe sa to černalo cigánmi a medzi nimi ja jediný biely gadžo. Jedni ma prepichovali nenávistnými pohľadmi, iným len tak padla sánka od údivu, že tento čo tu chce, ďalší na mňa ukazovali prstom a čosi si medzi sebou drmolili a vydržať tých dvadsať minút s budhovským úsmevom mi dalo zabrať. Asi najviac bola prekvapená pracovníčka v úrade, čo ma mala potrestať, a ktorá mi otvorene povedala, že vôbec nepredpokladala, že by som sa kvôli tomu trepal takú diaľku a chystala sa spis vyhodiť, už len kvôli tomu, že na pracovníkov urgentného príjmu spomínanej nemocnice majú neustále ponosy. Ale bohužiaľ s tým nič urobiť nevedia, pretože tí ľudia sú tak smiešne platení, že za nich nemajú náhradu.
        A tu sa dostávame k podstate veci. Až raz dokážeme zdravotníctvo ozdraviť v tom zmysle, že prestane byť dojnou kravou pre vládnuce politické strany a finančné toky transparentne potečú jak smerom k pacientom , tak smerom k zdravotníckemu personálu, ktorí za jeho neľahkú prácu naozaj náležite oceníme a reálne tak vrátime celému stavu jeho dôstojnosť, potom môžme účinne zvyšovať aj nároky na ich ľudskosť, empatiu a chovanie ako také.

        Páči sa mi

      • “Priemerná mzda lekára pracujúceho v štátnom zdravotníckom zariadení bola v januári tohto roka 2.150 eur. Sestry a pôrodné asistentky zarábali v priemere 1.022 eur, o čosi horšie na tom boli iní zdravotnícki pracovníci, ktorých priemerné platy sa pohybovali na úrovni 925 eur. Vyplýva to z údajov ministerstva zdravotníctva.” …je to az taky pruser, ze naroky na empatiu a slusnost su mimo misu? to potom taka pokladnicka v Tescu by vam rovno mala nadat do debilov, ze co ju otravujete ked ona chce ist na cigu a ze mate cakat kym dofajci, ne?

        Páči sa mi

      • …priemerný plat pokladníčky v obchode je okolo 500,-E . V tomto kontexte je plat zdravotnej sestry, ktorá seká služby od nevidím do nevidím, manipuluje s bezvládnymi, často poriadne obéznymi, trebárs aj inkontinentními pacientmi , ktorá na oddelení permanentne zápasí s nedostatkom všetkého a od ktorej je dnes požadované vzdelanie na úrovni vysokoškolského naozaj smiešny. O lekárovi, pre ktorého práca vlastne nikdy nekončí, pretože okrem toho, že je nútený robiť nadčasy v protiprávnom množstve, ešte celoživotne študuje, doma rozmýšľa o prípadoch z dneška a pripravuje sa napr. na operácie , ktoré bude robiť zajtra, takže tu je akékoľvek porovnávanie bezpredmetné.
        To, že našincovi chýba elementárna slušnosť, je jasné asi každému. Všetci poznáme neochotné predavačky, drzích čašníkov, okrádajúcich taxikárov, nevraživé úradníčky, povýšeneckých politikov, len na tých zdravotníkoch to akosi vnímame viac, lebo vtedy, keď ich potrebujeme, sme sami spravidla slabí, zraniteľní, precitlivelí a navyše v očakávaní zázraku vyliečenia, ktorý sa samozrejme nemusí dostaviť.
        Takže riešenie asi nebude ani rýchle , ani jednoduché, a tých tém tam bude podstatne viac, čo je treba naprávať, ale ja osobne si myslím , že ten roky trvajúci obraz biedy a chaosu v našom zdravotníctve niekomu veľmi vyhovuje a preto je to tak, ako to je.

        Páči sa mi

    • Ano ja to ludsky chapem, oni si musia postavit nejakz brieru, abyich to vnutorne az tak nezasahovalo, ale to sa da aj inak, mali by sa naucit dodrziavat nejaku profesionalny pristup, ktory zahrna aj zakladnu uctu k cloveku. Ale nikto a nic ich k tomu netlaci, vsetci to ticho toleruju.

      Páči sa mi

  2. Tie priemerné platy sú nechutne skreslené..ale veď štatistiky. V konečnom dôsledku to aj tak nie je o nich. Lenže vytŕhať osobitosti jednotlivca a jeho nastavenie na základe toho, koľko zarába, je skutočne komické

    Páči sa mi

    • priemerny plat je priemerny plat, tam nie je skreslenie. v tomto clanku je to popisane blizsie, su tam najvyssie a najnizsie platy, za sluzby, nadcasy, rizikove prostredie su priplatky, cize plat lekara sa moze vysplhat na ovela vyssiu sumu ako ten priemerny dvojtisicovy (Jool), su tam sumy az okol 6000 eur. Tak fakt neviem, ked sa to porovna s inymi profesiami, (ako napriklad ucitelia) ktori by si tiez zasluzili adekvatne ohodnotenie, ci prave lekari su ti co sa na Slovensku maju na platy najviac stazovat.

      Páči sa mi

      • Samozrejme, že tam skreslenie JE..v zdravotníctve sa kradne ako hore, tak dole. Sú funkcie zdvojené, trojené, neexistujúce. Mám najvyššiu kvalifikáciu, pracujem v Bratislave a garantujem, že na páske som nikdy nevidela ani polovicu priemeru. Ale to je fuk.
        Príbehov zo zdravotníctva mám kopu, aj takých aké pacient našťastie nepočuje, nevidí. Ibaže je to o ľuďoch, nie platoch. Arogantný a akýkoľvek iný človek takým bude, či zarobí 300 alebo 10 000

        Páči sa mi

      • to su platy samozrejme v hrubom, z toho idu velke odvody a dane dole, aby sa dali sponzorovat kadeake Vahostavy a podobne zalezitosti. To musime zial vsetci, lekari i nelekari.

        Páči sa mi

      • A ty si vážne myslíš, že výška platu niekoho k niečomu “donúti”? Mimo tých skreslených platov vravím, že ľudia sú, akí sú. Nezmenia sa vo svojej podstate k lepšiemu, keď zarábajú viac, či menej. Či? Je jedno koľko sa zarába kde, ľudia sú ľuďmi, navyše asi nemá zmysel ich hodnotiť pod vplyvom okamihu

        Páči sa mi

      • Kočky, zdá sa mi, že sa diskusia zacyklila… Opakovanie argumentov nepomôže. Potrebujeme si uvedomiť, že “ľudia sú, akí sú” NIE JE vysvetlenie, v najlepšom prípade len ospravedlňovanie (“chudák, on je taký od prírody a nemôže za seba a svoje správanie”), pretože dopredu nikdy nevieme, aký daný človek bude… Pre niečo šli tú medicínu študovať a robiť. Ak to nebol plat, tak ako to, že tam šli takí, čo majú kontraproduktívne postoje? “Kontraproduktívny” v zmysle “neochotný poslúžiť iným ľuďom”.

        Myslím, že toto je kameň úrazu. Ak máte mať po celý čas do činenia s biedou, bolesťou a umieraním, potom buď 1. chcete pomáhať, alebo 2. sa potrebujete cítiť “nad vecou”, ako pán života a smrti. Alebo 3. máte plán B, ktorý vám tie veľké prachy dáva do vyhliadky.

        A tu máme, myslím, odpoveď i na to neetické správanie, korupciu a dostatok lekárov napriek tomu, že si zlatý nos nezarobia.

        Podobný prípad poznám zo školstva (mám susedu učiteľku a kamarátkina mama bola tiež učiteľka – obe na prvom stupni). Buď 1. máte radi deti, alebo 2. potrebujete pocit, že niekto vás MUSÍ poslúchať. A potom sú tu ešte 3. “vďační rodičia”, cez ktorých získavate prístup k zdrojom, ku ktorým by ste sa inak nedostali, a moc nad ľuďmi, ktorí od vás nie sú nijako závislí (napr. cez ohováranie).

        Chybný je systém, ktorý umožňuje takýmto ľuďom v ňom prežívať a mať sa dobre. A tu zasa mám ťažké srdce na slovenskú povahu, ktorá rozoznáva “tých mojich” (a tí potom môžu všetko a ja to ospravedlňujem a podržím ich a budem ich brániť pred inými) a “tých druhých” (ktorých kritizujem am prenasledujem o to silnejšie). A keď už som pri tej slovenskej povahe, má ešte jednu peknú nasledovaniahodnú črtu: ak je to zlé, nech to rieši niekto iný. 😕 A PRETO máme systém taký, aký ho máme.

        Liked by 1 person

      • myslím, že minimálne sa pri dobrej vôli môžme zhodnúť na tomto :

        vstať a tresnúť hulvátovi po papuli je neprípustné, akokoľvek by to bolo spravodlivé, pretože sa sami stávame agresorom a musíme byť pripravený znášať právne následky – v konečnom dôsledku táto rýchlo nastolená spravodlivosť aj tak nerieši systémovú poruchu ( a to si dovolím tvrdiť ako človek, ktorý pre ranu naozaj nemusel chodiť ďaleko 🙂

        chyba je naozaj v systéme, možno sa tam čiastočne odrážajú určité “národné” rysy, no skôr je odrazom celkového morálneho stavu spoločnosti ale hlavne to tak naozaj vládnucím vyhovuje , pretože takéto prostredie je tou správnou “mútnou vodou” , kde sa dobre loví a kde sa dajú prepierať obrovské prachy, z ktorých sa potom financujú určité skupiny.

        a potom by tu mohol byť ešte jeden uhol pohľadu, ktorý zatiaľ v debate nezaznel : keďže v našom zdravotníctve stále ešte pracuje veľká časť milých a charakterných ľudí, prečo práve ja som si do života pritiahol spomínané hovado a čo mi tá situácia chce ukázať ?? 🙂 🙂

        Páči sa mi

      • Jožko,

        ak niečo “vládnucim vyhovuje”, tak sa to deje s tichým súhlasom ne-vládnucich, ktorých je väčšina. Bodka.

        K tomu tresnutiu hulvátovi po papuli – tam nie je problém to tresnutie, ale to, že každý si “hulvát” vysvetľuje po svojom. Napríklad na niekoho len pozrieš bez potrebnej úcty a už schytávaš… hoci si možno slepý.

        Kdekoľvek žije priveľa ľudí na jednom mieste, dostávajú sa prirodzené vzťahy z rovnováhy a nastoľujú sa umelé pravidlá, ktoré jedni dodržiavajú, iní porušujú a tretí zneužívajú v svoj prospech. A tu zas chcem pripomenúť to socialistické, ale ach!-také-slovenské: “kto neokráda štát, okráda svoju rodinu”. A preto Slovák nebuduje nič hodnotnejšie než čo končí pri plote jeho pozemku.

        A teraz k tomu “pritiahol hovado”… Nič si si nepritiahol. To hovado tam bolo a niečo v tvojej optike ti umožnilo vidieť ho a vnímať ho zosilnene oproti tým ne-hovädám. A myslím, že aj viem, čo – osobná starosť a strach. Niekto bránil, aby sa tvoj život vyvíjal bezproblémovo. Aj ja v týchto prípadoch idem do vražedného besu. 🙂

        Páči sa mi

      • Ja? Lenka, ako si na to prisla ze ja si to myslim ze vyska platu niekoho k niecomu donuti?To napisal Jool, ze kedze nie su nalezite ohodnoteni, nemozeme ocakavat slusnost (vlone parafrazujem). Ja si myslim ze keby za taketo nieco dostali okamzite vyhazov tak by boli slusnejsi, bez ohladu na to ci su taki alebo onaki ludia, isto by sa posnazili viac.

        Liked by 1 person

      • Jool nie nezhodneme. Su situacie, ked tresnutie po papuli je presne to prave riesenie. Tuto konkretnu by som ja az tak nevidela, pre mna adekvatnu reakciu som popisala. Obsahovala verbalne jasne a dorazne vyjadreny nesuhlas s takymto chovanim, tak aby ten nesuhlas zasiel za hranicu vseobecne akceptovatelneho. Este stale sa ho nikto ani nedotkol.
        To co si popisal ty bolo podla mna neadekvatne prechadzanie do fyzickej roviny utoku, v tomto konkretnom pripade by to pre mna nebolo namieste. Ale zasa ktovie co by sa stalo, keby si to neurobil a nadalej by vas mali v pazi. Ide o to ze mozno to slo aj slovne, dotycneho zobudit a dat mu najavo ze to myslis vazne a ak nepohne zadkom budes velmi neprijemny.Tak nejak to vidim.

        Páči sa mi

      • a k tomu tvojmu pripadu, je to nieco uplne ine, tam vas nik neurazal, len ignoroval. Zaujat pozornost sa da aj inak ako agresivitou. Dalo sa kadeco ine, nestandartne, napriklad “odpadnut”, ak to bolo naozaj nutne. Ak to bolo len o netrpezlivosti, tak hold zial, je to tak, ze treba cakat. Ale zasa je to na tebe, nie si v pozicii bezmocnosti absolutne vydany na milost a nemilost personalu. Az take zle to zasa nie je.

        Páči sa mi

      • A este taka vec, da sa pokusit aj oficialne stazovat. Je take vseobecne povedomie ze stazovat sa oficialne je bezpredmetne, lebo sa nic nevyriesi a aj tak nic nezmozes. Ja neviem, ja ked som sa oficialne pokusila riesit parkrat problem takouto cestou, nebolo to az take marne, bola som celkom milo prekvapena. Mam taky bizardny zazitok v tescu, kde sa mi decko oprelo o cerstvo natrety stlp, ktory nebol poriadne oznaceny a celu ruku a tricko mal modre. Mna to tak vytocilo, ze som dala zavolat zodpovedneho veduceho k modrej ruke a ten sa nam velmi slusne ospravedlnil, poveril nejakeho pracovnika odmodrenim specialnou latkou a este nam aj poslali postou 10 eurovu poukazku ako odskodnenie. No povedali by ste to ze toto tak bude na Slovensku?A vidite, bolo.

        Liked by 1 person

      • Hela, píšeš ak niečo vládnucim vyhovuje, deje sa tak s tichým súhlasom nevládnucích, ktorých je väčšina. Táto rovnica by podľa mňa mala šancu fungovať iba pri 100% absolútne bezprecedentnom napĺňaní princípov demokratického štátu, ale k tomu sa neblížime ani v tom najsmelšom sne. Ta nevládnuca väčšina je totiž plne zamestnaná problémami ako mať pri príchode do nemocnice zabalený vlastný teplomer a toaletný papier, je šikanovaná nezmyselnou byrokraciou a pod., skrátka jej pozornosť je upriamovaná iným smerom, než tam, kde sa vo veľkom perú špinavé peniaze. A na to, aby sa to tá väčšina vôbec dozvedela sa musí ozaj prevaliť niečo veľmi veľké, ako napr. kauza ct prístrojov , ktorá sa teraz bude tak dlho “vyšetrovať” až upadne do zabudnutia. To sú tie mútne vody, o ktorých hovorím.

        To , že je práca zdravotníkov nedocenená sa vie poriadne dlho, o tom mi pripadá zbytočné diskutovať. Zdravotníkov mám v rodine a taktiež mám medzi nimi dlhoročných priateľov, takže čo to o problematike viem. Faktom je , že zo zdravotníctva ľudia odchádzajú – a často práve tí najlepší. A odchádzajú nie robiť pokladníčky do Tesca, ale napr. pracovať do zahraničia, kde je ich práca lepšie ohodnotená jak spoločensky tak finančne. Pretože dobrý zdravotnícky pracovník nemusí byť nutne kríženec masochisty a Matky Terezy. Potom tu zostáva personál, ktorý je v mnohých smeroch problematický, ale ktorý nemôžeš vyhodiť, lebo iný už jednoducho nezoženieš, takže etické prehrešky sú trpené a riešia sa až závažné odborné pochybenia.
        Matrioshka, ja som vlastne ani nechcel hovoriť o peniazoch, to len volne vyplynulo z debaty. Pôvodne som chcel iba zareagovať na tebou navrhované “riešenie” ……….ty retard prijebaný ? Chceš facku ? – Nie je totiž veľký rozdiel medzi tým, či facku dáš alebo sa len vyhrážaš. Keď sa toto niekoho takto opýtaš , tak v tomto bode končí priestor na akúkoľvek diskusiu. Je to ako keď už raz vytasíš revolver, Ďalej nasleduje už len strelba. A nech už tá fackovačka dopadne akokoľvek, vinovatá budeš ty, pretože ty si prvá zaútočila na zdravotníckeho pracovníka, aj keď najprv iba slovne, ale to sa potom zložito dokazuje. Riešením je oficiálna sťažnosť, tak ako si k tomu v závere dospela, aj keď to môže byť na dlho a s možným výsledkom, že na dotyčného iba urobia bububu, lebo aj tak za neho nemajú náhradu. Ale keby sa v tej situácii zdvihlo viacero ľudí naraz a podali spoločnú sťažnosť, veci by sa asi pohli razantnejšie. A teraz môžme hovoriť o tom, prečo sa v takejto chvíli, niekto schováva za noviny, iná urputne niečo hľadá v kabelke, ďalší niekomu zbesilo sms-kuje. Či to , čo je za tým je strach, alebo iba pohodlnosť, či to je tak všade, alebo to je náš národný rys, atd. 🙂

        Páči sa mi

      • no o tom asi moc nepokecame, schovavaju sa preto, lebo vsetci maju asi podobny nazor ako ty, ktory si nam popisal. Ja mam iny. Ale nemozem byt vsade 😛

        Páči sa mi

      • Neviem, ja osobne vidim zasadny rozdiel medzi utokom slovnym a aj ked vyhrazanim a realnym utokom fyzickym. Ak by som povazovala za adekvatne niekomu vypalit asi sa s nim o tom predtym nebudem bavit 🙂 Doteraz sa tak stalo len raz, co som chlapikovi (asi ozralemu) na ulici treskla jednu reflexivnu, lebo dosiel ku mne a dost nechutnym sposobom ma chytil za zadok. Tam nebolo o com, az ho ohlo a instinktivne zacal cuvat. Potom sice nieco vykrikoval ale asi mu to aj vzapati doslo v tej sprostej hlave, ze nema najmensie pravo pindat, lebo sa este vratil spoza rohu a zakrical na mna s uskrnom ” ale je..la si mi dobru” a isiel si po svojom. A mas pravdu ze kolegyna mojej matky co bola toho svedkom (postarsia teta ) si pomaly zatvarajuc sanku zacala splietat cosi o tom ze s takymi sa neradno zahravat….ale podla mna oni sa nemaju zahravat v prvom rade.

        Páči sa mi

      • Jožko,

        všetko je o tom, ako sa staviaš k veciam, čo sa okolo teba dejú – ako Obeť alebo ako Spolutvorca… Porozprávam ti príbeh z vlastnej praxe. Sused ma zastihol na streche a pokúsil sa ma z nej zhodiť. Ja som v prvom okamihu zareagovala ako Obeť, teda prijala som jeho hru, že jeden útočí a druhý sa bráni. Samozrejme, nemala som šancu proti chlapovi dvakrát takému ťažkému ako ja a zvyknutému fyzicky pracovať… Ale ako som sa bránila, strašne ma to nasrrrr…hnevalo a zmenila som prístup. Povedala som si, že síce nemám šancu to prežiť, ale ak z tej strachy pôjdem ja, tak on pôjde so mnou… Zdrapila som ho za montérkovú bundu a miesto toho, aby som sa snažila dostať čo najďalej od kraja strechy, začala som ťahať ku kraju strechy aj jeho.

        Výsledok? Debil začal kričať o pomoc a bol z toho v takom šoku, že keď mu prišli na pomoc jeho stavební robotníci a držali ma, on zavolal polícii a privolal ich na moju strechu a obvinil ma z toho, že som ho napadla na mojej streche… A debil na druhú si nevšimol, že som celý jeho útok nahrala na video.

        Toľko k zmene vnímania. Ak sa budeš sústreďovať na hajzlák a teplomer v nemocnici, nečakaj, že sa “mocní tohto sveta” zľutujú a dobrovoľne sa vzdajú svojich výhod, alebo že ti dodajú hajzlák a teplomer, aby si mal čas do nich rýpať… Keď chceš vzdorovať vlkovi, potrebuješ sa na situáciu pozerať očami vlka, nie zajaca. Očami mocného, nie očami Obete. 🙂

        Páči sa mi

      • matrioshka, tvoje kumulované emócie tryskajúce tentokrát v podobe spravodlivého hnevu patria jednoducho k tebe ( keby si sa niekedy v budúcnosti náhodou narodila ako psík , určite budeš foxteriér, na to dám krk 🙂 Ale fakt je dobré naučiť sa ich aspoň niekedy držať na uzde a konflikty riešiť skôr pokojne a s rozumom, ver mi, naozaj viem o čom hovorím. Teraz tým nemyslím, že si si mala nechať obchytkávať zadok, ale v podstate to pre teba dopadlo so šťastím dobre. On ti to ten opilec mohol aj vrátiť, tak jak to asi mala na mysli tá teta, ale tiež ten magor mohol po tvojej rane spadnúť rozbiť si hlavu a odviezli by ho v bezvedomí = ťažké ublíženie na zdraví, alebo mohol aj zomrieť, alebo trpieť trvalými následkami – trestnú sadzbu si môžeš vygúgliť. Rovnako tak, keď ty na niekoho vybehneš akože ty prijebanec, mám ti dať facku ? tak on ti ju môže naozaj dať a tvrdiť že sa cítil ohrozený a urobil tak v nutnej obrane. A vybehnú jeho kamaráti, zavolajú políciu a tebe dajú kazajku a diazepam, keď budeš ďalej vystrájať. A skús si typnúť , kto tam bude mať viac svedkov a ku koho výpovedi sa bude viac prihliadať. A v konečnom dôsledku pôvodný problém nevyriešiš.

        Páči sa mi

      • …Hela ty si geniálna, ty si našla riešenie hodné priam Georga Orwella. V podstate by sme mohli všetci nosiť na hlave, alebo aj inde na tele zopár miniatúrnych kamier a každý bude každého pemanentne nahrávať, aby bolo zjavné, kto. čo kedy urobil, povedal, pokradol , zosmilnil atd. a všetky informácie sa budú sústreďovať v centrálnom servri. Veď z časti sa to už aj deje, ľudia si jeden druhého potajomky natáčajú na mobily, kamery sa montujú do aut, takto by to bolo úplne verejné a každý by bol pod stálym dohľadom všetkých. A prístup a vládu nad servrom by mali len tí nastatočnejší bojovníci za spravodlivosť ako napr. ty, matrioshka……mňa by ste určite nezobrali , to mi je jasné 🙂 🙂 🙂

        A teraz vážne, môj život bol plný konfliktov možno viac než tvoj čokolády 🙂 a to všetko preto, že som mal od detstva enormne vyvinutý cit pre akúkoľvek nespravodlivosť. A problémy som riešil tak, že okamžite, nekompromisne a na krv, aj keby som mal pri tom zomrieť. Môj osobný poznatok je, že takto riešený problém sa mi po čase vrátil v inej podobe a bolo toho čoraz viac a viac, až sa mi o tom aj snívalo. Vlastne až na staré kolená sa snažím veci riešiť pokojne a s rozumom, pretože takto dosiahnuté výsledky majú podstatne trvalejší ráz. Ono je to samozrejme oveľa náročnejšie a chce to nervy zo železa, ale už sa mi to trošku darí. 🙂 Ale pokiaľ sa stane , že mi niekto vyvedie niečo veľmi osobné , čo si bude vyslovene pýtať inzultáciu, nie som proti tomuto riešeniu stále imúnny. V takom prípade to ale urobím bez svedkov bez efektov a ostatnej teatrálnosti, pretože ako mi raz povedal môj priateľ R., ktorý si za podobné konflikty odsedel 4,5roka v base, aj keď bol v práve :” Jožko, nechodí sa s bubnom na zajace”. Ale jedným som si istý už teraz, radosť z toho mať nebudem, lebo dnes viem, že sa to dá aj inak.

        Howgh

        Páči sa mi

      • Jožko,

        vyjadrenia typu “ty si geniálna” nemôžem ani cítiť a navyše nadobúdam pocit, že si do mojich slov premietaš nejaké súvislosti, ktoré poznáš len ty. Radšej uprednostním nereagovať.

        Páči sa mi

      • Jool ok, su to vsetky alternativy, ktore sa mohli stat?Alebo si vymenoval len tie ktore boli podla teba najpravdepodobnejsie? Alebo preco zrovna tieto alternativy si vymenoval?CIm su dolezite?

        Páči sa mi

      • ach teraz som si az precitala co si pisal Hele. Veru tak, teba by sme nezobrali. Sefovat hlavnemu servru budeme my bez teba. Ale nesmut. Je to len preto, ze sme sproste a nechapeme veci tak spravne ako ich chapes ty. To nech ti je utechou ked nebudes mat kluce od miesacky 🙂 fuj ale som zla a sak uz si si asi zvykol, ne?

        Páči sa mi

      • matrioshka,

        do mojej projekcie sa pochopiteľne premieta môj život, moje zážitky, moje skúsenosti a tiež môjho okolia tak ako som ich zaznamenal a o ktorých povedzme ty alebo iný diskutér nemá ani potuchy, to je predsa prirodzené a platí to aj naopak, preto myslím ľudia diskutujú. Ja som sa veľkú časť života pohyboval na hrane, v prostredí, kde bolo treba reagovať rýchlo a nekompromisne a trestať zlo, alebo násilie rovnakým , prípadne väčším zlom som dlho považoval za najlepší spôsob ako napraviť krivdu, udržať si rešpekt, obhájiť vlastnú dôstojnosť a životný priestor. Trvalo mi naozaj dlho, kým som pochopil, že tadeto cesta nevedie. Jediné , čo takto získaš, je chvíľková prevaha, z ktorej môže prameniť pocit uspokojenia, ale kvalitu veci tým nezmeníš, v skutočnosti to zlo len posilníš – zostane visieť niekde v priestore a časom si ťa nájde a bude ťa skúšať v inej podobe a ty ho budeš roky živiť, mysliac si , že páchaš dobro. Toto je moja skúsenosť a o jej odovzdanie mi šlo.To je celé. Nikdy som nemal ambíciu šéfovať akejkoľvek miešačke. To , že sa mi nepodarilo objasniť ti moje poznanie a moje videnie ma síce mrzí, ale možno to v tejto etape tvojho života možné nie je, tak ako som to ja roky nechápal. To ovšem neznamená , že sa tým teraz cítim byť niekde vyššie ako si ty , pretože rovnako tak nemusím byť schopný ja pochopiť niečo z tvojich skúsenosti. A už vôbec by ma nenapadlo nazvať akéhokoľvek diskutéra sprostým, to sú tvoje slová, čo mi vkladáš do úst. A tiež si nemyslím, že si zlá, len preto, že sekáš pazúrmi na všetky strany, ďaleko viac, než je v skutočnosti potrebné. Naopak, ľúbim ťa presne takú aká si 🙂 🙂 🙂 . Nakoniec tento článok začal vetou : “O láskavosti a porozumení ” a bol by som šťastný , keby v tomto duchu aj skončil.

        Prajem všetkým pekný deň.

        Páči sa mi

      • Nie nie, ja ti nic nevkladam, su to moje slova a stojim si za nimi. Mohli by sa otocit aj tak aby si ty s nimi nemal nic spolocne, napriklad: Ja keby som si mala vybrat medzi dvoma moznostami, kluce od miesacky plus tricko s napisom “toto je ta sprosta” alebo tricko s napisom “toto je ta spravna” ale bez klucov, tak nevaham a vyberem si tu prvu. Ty kluce nechces vobec, tak u teba je to, pravda, ine 🙂 Moze byt.

        Páči sa mi

      • A co sa tyka mojich skusenosti, rozdiel medzi nami je, ze skusenosti, ktore ty popisujes a mas zaradene ako zle (respektive rozhodol si sa ze je potrebne zmenit) ja mam tiez, ale nehrali nikdy v mojom zivote nejaku podstatnu rolu. Nemam dovod ich menit alebo prehodnocovat ako nespravne. Skusila som najst nejaky dovod preco je tomu tak. Jedine co mi vychadza, ze nie som fixovana len na jeden sposob reagovania, ktory sa da bud pouzit alebo potlacit (odsudit). Ved som sa snazila ich aj popisat. Reagovat agresivne povazujem za jednu z moznosti (a ano, mas pravdu, nie bez rizika). existuju situacie, kde reagovat agresivne je uplne nevyhodne a neadekvatne a som presvedcena ze existuju aj situacie, kde reagovat agresivne je to najvyhodnejsie riesenie. Chapem ze spolocensky uzus je v tomto niekde inde. Hej.

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď