Eprakone – ezoterika a spiritualita

2 responses to “Veci na hranie”

1. 

   mimkamydlova

   3. februára 2015

   Hm, diskutabilné. Ale nie náhodou postrkovaním a provokovaním podnietime človeka k rastu? Možno ešte účinnejšie ako by to dokázali hocijaké iné metódy? Teraz nehovorím, že sa všetci zoberme a poďme hádzať ľuďom lopaty do hlavy :-D, ale môj názor je, že niekedy je to nevyhnutné. Rada by som uviedla príklad, prečo uvádzam takéto “tvrdenie”: Niekto sa mi pohral s citmi. Či to bolo vedomé alebo nevedomé, neriešim, ale som si 100%-ne istá, že mi to pomohlo v raste. Pomohlo mi to k hĺbke /hlbšiemu prieniku k sebe samej alebo ako to nazvať. Jednoducho bola to obohacujúca skúsenosť a som za ňu vďačná. A tak nejak viem, že všetko zlé je zároveň aj dobré. To som sa naučila nedávno, vlastne možno dnes. (Asi už odbieham od témy :-D).

   Na druhej strane, tento výrok mohol byť myslený aj inak. Napríklad ako úprimnosť k sebe=k ostatným. Čo ja viem, hra mi asociuje s tvorivosťou a tá zas opäť so životom v jeho plnej (pravej?) podobe. Ono, tak či tak sa bavíme o všeobecných veciach a život je tak konkrétny…

   (Mimochodom, ďakujem Vám za články. Ako písalo veľa iných, aj ja som sa v nich nemálokrát našla. Snáď ešte aj nájdem. Iba toľko, ďakujem. 🙂 )

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      3. februára 2015

      Rastieme sami zo seba. Idem citovať vynikajúcu autorku svetovo neprekonateľných kníh z oblasti bosoráctva (= to ako seba samú 😉 ) – ak vajíčko pukáme zvonka, zničíme ho; ak puká zvnútra svojou vlastnou silou, rodí sa niečo nové. (Samozrejme, myšlienka je šlohnutá. Všetko múdre už kdesi ktosi dávno povedal. 🙂 )

      Keď ja hádžem niekomu lopatu do hlavy, robím to jedine s úmyslom ublížiť (hoci to možno deklarujem ako niečo celkom iné), pretože to je to jediné, čo taká lopata zaručene urobí. Ak to ten druhý premení na lekciu, je to jeho zásluha, ale nie tá moja… Ja nikdy presne neviem, čo je pre toho druhého lepšie. Môžem pomenovávať svoje pozorovania a postrehy, ale tiež len do momentu, kým sa ten druhý začne brániť. Vtedy dostávam signál, že pukám vajíčko zvonka – a musím prestať, alebo som etnický blb. Bez výnimky.

      Niekedy sa stane, že niekto niečo tresne, čo tomu druhému ublíži. To je tiež súčasť života… Ak si niekto urobí zo surového správania voči iným svoju životnú métu (a toto som zažila na vlastnej koži), len tým ventiluje nejaké vlastné komplexy. Najčastejšie sa snaží urobiť tomu druhému zle, aby sa ten druhý cítil horšie ako on sám a aby bol na svete niekto, kto je na tom ešte horšie ako autor útoku. Možno prehliadam nejakú odlišnú možnosť, ale toto je moja životná skúsenosť. A tu mi napadá, že aj na toto mám citát. Ide sa na vec. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať