Už druhý deň si píšem Denník vďačnosti a zistila som, že je to poriadne ťažké cvičenie… Koľkokrát si za deň prichodím vďačná, ale keď sa na to mám rozpamätať na konci dňa, akosi nič neprichádza! Dobrú chvíľu potrvá, než sa dopracujem k tým želateľným 5 položkám denne. Ale dnes som sa aspoň dopracovala k pocitu radostného očakávania na zajtra. Síce sa ešte nič z mojej vďačnosti nespája s mojím cieľom, ale veď aj to sa dostaví…
Urobila som si samostatnú WP stránku a pôvodne som plánovala, že sa spýtam, kto sa toho cvičenia zúčastní spolu so mnou (zdieľané cvičenia zvyšujú sebadisciplínu 😉 ) a bude si viesť denník vďačnosti so mnou… Ale teraz neviem; človek niekedy môže byť vďačný za veci, o ktorých obvykle pred inými nehovorí, takže neviem, či by to bol až taký dobrý nápad…
No, nechám si to ešte poriadne prejsť hlavou. 🙂










Povedz svoj názor