Ako sme sa s Nikom dohodli, preložil som s najlepším vedomím a svedomím úvod k tejto knihe cvičení snívania starých Mexičanov. Ak nájdete niečo, čo by sa dalo preložiť vhodnejšie, dajte vedieť a upravím to 🙂
Pojem Tonal pochádza so slova Tonatiuh, slnko, ten kto vyrába teplo. Podľa našich mexických predkov, sa vesmír manifestuje vo všetkých ľudských bytostiach. Vesmírny zákon, je našim vlastným zákonom. Tak ako slnko vyrába teplo, tak aj vyžaruje informácie našej teotl – energii.
Z úrovne ľudstva, je potom tonal energetické telo, ktoré vyrába teplo, tak isto ako to robí slnko. Je možné ho vnímať ako smaragdovú žiaru okolo našich hláv, ak sme hore a/alebo vo vedomom stave a vtedy riadi naše vnímanie. Keďže slnko je zdrojom tejto energie/sily, skupina ľudí, zhromaždená v jednej miestnosti bude napr. vnímať tú istú realitu, ktorú ich slnko nechá vnímať. Na druhej strane osoba, ktorá v tej istej miestnosti spí, bude vnímať úplne inú realitu – jej sny, pretože jej tonal nie je nad jej hlavou a neriadi jej vnímanie. (Toto je pravdou tiež pre toho, kto je na ceste nahuala a je schopný meniť realitu podľa svojej vôle.)
Ak to zhrnieme, tonal je vnímanie závislé na fyzickej hmote a našich 5 zmysloch. Je riadené slnečným svetlom a zodpovedná za vytváranie našej identity a miesta v čase a priestore, keď sme hore.
Nahual pochádza z 2 slov: nehua, čo znamená „Ja“ a nahualli, čo znamená, „čo môže byť rozšírené/čo možno rozšíriť“. V starovekej kozmológii sa to vzťahuje na všetko čo sa nachádza za tonalom – to je to, čím naozaj sme.
Tonal je riadený výhradne slnkom, ale nahual je riadený energiou celého vesmíru a hlavne energiou mesiaca, Venuše a Plejád. Z ľudskej úrovne, vieme túto energiu vnímať ako modrasto-šedé žiarenie, podobné studenému svitu mesiaca, nachádzajúce sa okolo pupku, ak sme hore, a presúvajúce sa nad hlavu, keď spíme, alebo keď sa dostaneme do zmeneného stavu vedomia.
Nahual je energetické telo, ktoré cestuje do sveta spánku, to v ktorom snívame. Preto vnímame veci rozdielne keď spíme a snívame. Nahual nám takisto umožňuje cestovať do Mictlan-u, svetu mŕtvych a do iných svetov. V iných svetoch, keď spíme, sme veľmi blízko tomu, čomu v súčasnej dobe hovoríme duša.
Nahual má duálny charakter, môžeme snívať o tvorení, alebo ničení. Tak isto môžeme snívať vo svete mŕtvych o našich starých vzorcoch, čomu sa v orientálnej tradícii vraví karma a dharma.
Podľa tradície sa vraví, že najväčším zneuctením ľudskej bytosti, je oddelenie tonalu od nahualu. V súčasnosti sú oba v našej (energetickej) guli – našom vajíčku, alebo aure vždy oddelené. Keď sme hore, energia tonalu sa presunie nad hlavu a energia nahualu sa presunie okolo pupku točiac sa vzájomne opačným smerom a nikdy sa nestretávajú. Keď zaspíme tonal donúti nahual prejsť cez pečeň a ten sa potom posunie smerom hore k hlave. Odtiaľto sa rozširuje do sveta snov, rozširujúc naše vnímanie vrátane sveta mŕtvych – Mictlanu, zatiaľ čo spíme.
Ráno, než sa zobudíme, nahual donúti tonal prejsť von cez pečeň a on sa potom presunie smerom hore ponad hlavu, až sa opäť staneme človekom, v ktorého veríme, že ním sme, identitou, ktorú sme pre sebe vytvorili v tonale.
Ak si nepamätáme naše sny, ako aj väčšina ľudí a nezmeníme to zodpovedajúcim tréningom, naše sny sa znova a znova stanú našou budúcnosťou až kým nezomrieme. Podľa tradície sa tento proces volá „neviditeľné vezenie mesiaca“. Toto sa skôr vzťahuje na nahual a naše sny, ako na skutočný mesiac. Naši predkovia verili, že úlohou každého človeka na Zemi je zbúrať vezenie mesiaca a prevziať zodpovednosť za vlastné sny – svoj vlastný život.
Energeticky je vysvetlenie nahualizmu veľmi jednoduché. Ak zaspávame nahual a tonal sa spoja a vytvoria tak jedinečné energetické telo. Keď sa toto energetické telo sformuje, dosiahneme stav, ktorému sa v Náhuatl vraví temixoch, alebo snový kvet, lucídny sen, kontrolovaný vôľou. Takisto môžeme tento stav dosiahnuť keď sme hore, zmenou stavu nášho vnímania, spojením nahualu a tonalu, čomu vravíme denné snívanie, alebo snívanie počas bdelosti.












Povedz svoj názor