Adyashanti:
“Spozoroval som toto, spozoroval som, že som zle pochopil najdôležitejšiu vec ohľadne ticha a nekonania (stillness). A pozorujem, že rovnako väčšina ľudí, ktorých stretávam, tiež nesprávne chápe najzákladnejšiu vec ohľadne ticha a nehybnosti. Najdôležitejšia vec ohľadne ticha a nehybnosti nie je to, že v tomto bode priamo zažívame – kinesteticky, psychologicky. Najúžasnejšia vec na tichu a nehybnosti je, že v nich strácame celé svoje ja. Celá tvoja identita je len predstava. Tvoj svetonázor je len predstava. Všetky tie spôsoby, ktorými sa definujeme navzájom, sú len predstava. A predstavu možno na päť sekúnd pozastaviť. V týchto piatich sekundách všetko toto zmizne. Keď to vidíš, vycítiš to. Môžeš začať cítiť, že všetko toto dokáže zmiznúť – ale to, čo si, nech už je to čokoľvek, pretrváva.
Takže je zrejmé, že myšlienka/predstava môže ustať a ty pretrvávaš, teda nemôžeš byť myšlienka/predstava. Čiže nemôžeš byť to, čo si o sebe myslíš. Svet nemôže byť to, čo si o ňom myslíš. Nie je to prekvapivé? Vždy ma zaskočí, nakoľko sú týmto ľudia vydesení. Už povahou reality a jej fungovaním svet nemôže byť to. čo si o ňom myslíš. Ak sa do toho skutočne vcítiš, je to nesmierne oslobodzujúce. Ak o tom premýšľaš, je to hrozné. “Och, Bože, tak svet nie je to, čo si myslím?” Samozrejme že nie je, nemôže byť, to všetko sú len myšlienky/predstavy. “A čo ak zmením predstavy?” To by nemohlo byť, či?
Je to ako prejsť z jedného náboženstva na iné – prejdeš z budhizmu na židovské a kresťanské a hinduistické a kafreš do nich a vieš. Môžeš sa stať všetkými týmito vecami, ale nikdy nebudú to, čo si ty. Nikdy neboli to, čo si ty. Nemohli byť to, čo si ty.
Prekvapuje ma, ako niekedy ľudia začujú, že mám budhistické zázemie, a povedia “je budhista”. A pomyslím si: ako je to možné? Ako tomuto môže niekto veriť? Ako môže nejaká ľudská bytosť veriť, že je budhista alebo kresťan alebo… Ako to môžeme veriť a nepučiť sa pritom od smiechu? Ako je možné, že odovzdáme moc nejakej predstave tak ľahko? Ako sa môžeme tak veľmi oklieštiť? Ako tým môžeme robiť náboženstvu takú obrovskú medvediu službu? Pretože je medvedia služba identifikovať sa s náboženstvom. Potom ho nemôžeme používať. Potom nás používa ono. Potom sme sa len stali ďalšou predstieranou, falošnou identitou so spirituálnym menom. Potom sme to náboženstvo dokonca ani nepoužili vhodne.
Takže toto je význam ticha a nehybnosti. Vidieť, že nie si nič z toho, čo myslíš, že si. A napriek tomu otázka pretrvá: “a čo som?” Ale nemôžeš byť nič, o čom si dokážeš myslieť, že to si. “No a čo potom som? Ak čokoľvek, čo si viem pomyslieť, je len ďalšia predstava, čo teda potom som?” Heh, dobrá otázka… Nájdi na ňu odpoveď a môžeš si hovoriť, že si prebudený/osvietený. Ale toto osvietenie je najjednoduchšia vec, pretože hocikto, kto sa prebudí, si uvedomí, že po celý čas bol presne tou realitou, za ktorou sa naháňal. Všetci, čo sa kedy prebudili, spoznali, že boli po celý čas tým, čo hľadali. Niet divu, že sa nemohli sami nájsť – hľadali totiž všade inde.“
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor