Minule sme mali článok Aleša Kalinu o hrubom správaní. Sľúbila som, že pridám článok o tom, ako rozpoznať a odzbrojiť manipulátora, ale nie ten Kalinov, lebo sa mi páčil menej ako tento 🙂 :

Bojovali ste už niekedy bitku niekoho iného?

Emocionálne a iné manipulácie nie sú nijaká zriedkavosť – a to dokonca ani na pracovisku. Ľudia sú rôzni – niektorí svoje dosahujú vlastnou aktivitou, ďalší z nejakého dôvodu na dosahovanie svojho používajú iných. A ten dôvod nie je len jeden – aj manipulátorov je viacero typov, od nevinného „červa“, ktorý sa snaží vyhnúť nepríjemnej situácii alebo následkom vlastného zlyhania, cez „dramatickú divu“ bažiacu po pozornosti až po skrytého psychopata, ktorý manipuluje nie kvôli výsledku, ale kvôli uspokojeniu z emocionálnej frustrácie svojej „obete“.

Najprv si povedzme, čo všetko pre nás bude manipulácia. Manipulácia je metóda používania slov, reči tela a správania takým spôsobom, aby v nás manipulátor vyprovokoval určitú reakciu, dostal očakávané správanie alebo sa len jednoducho tešil zo svojej kontroly nad nami.

David Bruce v svojom článku “Are You Someone’s Puppet?” popisuje, že o manipuláciu sa pokúšame tým, že:

• použijeme silu („ja mám pravdu a ty sa mýliš“)
• poskytneme nevyžiadanú pomoc („po všetkom, čo som pre teba urobil, mi niečo dlhuješ“)
• dožadujeme sa záchrany („bez teba to nezvládnem, urob to pre mňa“)
• budíme v ňom pocit previnenia („po tom, čo som pre teba urobil, sa ku mne správaš takto“)
• robíme z neho slabocha („to nezvládneš“) – a to všetko preto, aby sme dosiahli, čo chceme my (a čo nemusí byť vôbec v záujme manipulovaného)

Emocionálne manipulatívne techniky sú nástroj skrytej kontroly. Zjavná kontrola sa deje príkazom, nastavením cieľa a odčítaním výsledku, skrytá kontrola prebieha cez naznačovanie, vytváranie pocitu viny alebo neschopnosti, manévrovanie toho druhého do situácií, kedy nemôže odmietnuť, ani keby chcel. Trvalá manipulácia rozpúšťa váš pocit sebahodnoty, uberá vám sebadôveru a izoluje vás od ostatných, ktorí by vám mohli ukázať, že ste manipulovaní. Manipulátor na vás pozerá len ako na prostriedok k dosiahnutiu cieľa a je mu jedno, akú škodu tým urobí vám. Preto ak máte podozrenie, že ste manipulovaní, nemusíte brať ohľady (ale je vhodné si každé podozrenie najprv overiť).

Ako odhaliť manipuláciu?

Ak ste obeťou manipulácie, pravdepodobne cítite, že niečo nie je v poriadku, a chceli by ste mať istotu. To je napodiv jednoduchšie, ako si ľudia myslia. Manipulácia vždy obsahuje isté ťahy:

• ťahanie za nitky: získať, vyťažiť, nech niekto iný niečo urobí
• vypočítavosť: nečestnosť, špekulovanie
• kontrola: prešibanosť, myslenie „o dva kroky dopredu“, predvídanie reakcie partnera („viem, že je to extra robota, ale…“) a apelovanie na sebaobraz.

Počúvajte svoj vnútorný pocit. Ten vám povie, či vás manipulujú:

• cítite, že „nevyhovujete“, že nenapĺňate očakávania
• cítite sa previnilo a snažíte sa napraviť niečo, čo ste vraj manipulátorovi „urobili“
• neviete predvídať, s akou náladou k vám príde, a vyvoláva to vo vás obavu; máte pocit, že keď ste v jeho prítomnosti, potrebujete chodiť po špičkách a veľmi starostlivo voliť slová a názory, lebo zasa bude nepríjemný
• najradšej by ste zdupkali, ale niečo vás pri danej osobe drží.

Tento posledný pocit „niečo ma tu drží“ má svoju príčinu: Väčšina manipulácií začína ako „perfektná súhra“, do ktorej sa len veľmi postupne dostali prvky nesúladu, a človek sa snaží obnoviť znova pôvodný stav a dostať sa späť do štádia, kedy bol chválený, uznávaný, obdivovaný. Netuší, že to bola len dokonalá manipulatívna pasca, ktorá má dokonca svoje zákonité etapy:

1. Úžasný začiatok bez výhrad, plný obdivu a súladu, zábavy a dobrého pocitu, spolupatričnosti… Pochvaly a ospevovanie slúžia na to, aby v manipulovanom vybudovali vzťah k manipulátorovi a základňu pre budúce manipulácie. V tejto etape sa často zdôverujeme, manipulátor sa dozvedá, ako vnútorne fungujeme a čo sú naše boľavé miesta, na ktorých neskôr môže nasadiť páky. Zatiaľ pre manipulátora robíme všetko, lebo sami tak chceme.
2. Dobrý pocit a súlad začínajú byť sporadické a bývajú spojené s požiadavkou “vyhovieť”. Manipulátor vám chodí rozprávať svoje drobné teórie a ak nereagujete, začína sa tváriť ukrivdene a urazene (z rodín známa „tichá domácnosť“) a tým vás udržiava v pocite, že ste sa niečím previnili. To previnenie je najčastejšie nesúhlas s ním, vlastný názor alebo aj nedostatok času pre jeho potreby. Snažíte sa svoje „previnenie“ napraviť, ale pretože manipulátor rozhoduje náhodne, kedy sa „previňujete“ a kedy nie, vaša neistota a sebapochybnosti narastajú a ste čoraz ochotnejší reagovať na manipulátora podriadením sa jeho potrebe. Ak sa chcete porozprávať o zmene, ku ktorej vo vzájomnom vzťahu došlo, začne vás manipulátor obviňovať, že si niečo vymýšľate, že ste precitlivelí, že trpíte stihomamom a nič z toho nie je pravda. V tejto fáze robíme pre manipulátora veci preto, lebo sme mu „ublížili“.
3. Musíte vyhovieť, aby ste zmiernili negativitu. Manipulátor podpichuje a vyvoláva vo vás emocionálnu reakciu, aby ju mohol komentovať a mohol vás zhadzovať. Začína otvorené obviňovanie z vecí, ktoré on vníma ako nepatričné, čím vás núti sústavne sa obhajovať. Niekedy použije techniku triangulácie, teda zavedie do vzťahu dodatočný rušivý prvok – tretiu osobu, napríklad kolegu s celkom opačným názorom, aký máte vy, alebo šéfa, s ktorým je viac zadobre ako vy. Ak ste si nedali pozor a prezradili mu niečo, čo nechcete zverejniť, má už proti vám aj nátlakový prostriedok a prechádza z fázy šarmu do fázy teroru. V poslednej etape už skáčete celkom podľa toho, ako si manipulátor zmyslí.

Ďalšie správania, podľa ktorých spoznáte manipulátora, sú:

• bezdôvodné vytváranie spojenectva (často končí vytváraním spoločného nepriateľa)
• presmerovanie viny a obviňovanie neprítomných
• odvádzanie reči, naznačovanie a zahmlievanie (dá sa ľahko premeniť na výpoveď o vás, ako ste si niečo veľmi nesprávne vyložili)
• selektívne zabúdanie (odškriepenie dohôd a ich prekrúcanie)
• odmietanie prevziať zodpovednosť za vlastné správanie (vždy je vinný niekto iný)
• predvádzaná nezávislosť manipulátora na vás („ja ťa aj tak nepotrebujem, mám niekoho, kto mi pomôže a ty budeš vyzerať ako hlupák“).

Ako zaobchádzať manipuláciou?

Nemá význam byť čestný voči manipulátorovi. Čokoľvek poviete, to prekrúti. Napríklad „Hnevám sa, že si nedodržal sľúbený termín.“ – „Tak z toho som veľmi smutný, že si myslíš, že by som len tak nedodržal sľúbený termín, keď som sa snažil ti dať vedieť, že napriek svojim obrovským rodinným problémom sa to pokúsim stihnúť, ale ty si nebol na pracovisku a nikto nevedel, kde si… Ale možno som nemusel čakať v nemocnici na výsledky a mohol som radšej sedieť nad úlohou…“ Už ako počúvate, získavate pocit, že vlastne vy ste ten vinník a že ten druhý vôbec neľutuje, len sa inscenuje do obete, ale keď dohovorí, už vám nezostáva nič iné, len začať vyzvedať, čo za osobnú tragédiu a nemocnicu spomína, začať ho ľutovať a odpustiť mu nedodržanie termínu…

Ak máte pocit, že ide o tento prípad, neakceptujte ospravedlnenie. Pravidlo číslo jedna – ak máte do činenia s manipulátorom (tento typ by som nazvala „citový vydierač“), dôverujte svojej intuícii. Ak to neurobíte, ak nastúpite na jeho hru, práve si našiel spôsob, ktorým vás bude manipulovať aj nabudúce.

Takže: Vypnite emóciu a berte do úvahy len fakty. „Nikto, ani sekretárka nevedela, že sa niečo deje. Nabudúce daj niekomu jednoznačne vedieť, ak niečo nestíhaš. Tento termín si prešvihol a je mi ľúto, ak máš aj osobné problémy, ale tento pracovný je vážny a nenapraviteľný.“

Manipulátor často býva prototyp ochotného pomocníka. Ak ho o niečo požiadate, ochotne súhlasí – ak vám to už neponúkol vopred sám. Ak prísľub prijmete, začne vzdychať alebo inak neverbálne signalizovať, že vlastne nestojí o to, aby danú vec urobil. Ak mu to poviete, okamžite vás začne presviedčať, že ale prirodzene chce tú vec urobiť a že si len niečo namýšľate. Je to vlastne pokus urobiť z vás blázna. Pravidlo číslo dva: ak manipulátor čokoľvek prisľúbi, priklincujte ho na tom a berte ho na zodpovednosť za dodržanie prísľubu. Nenaleťte na nič, čo neodznelo slovne.

Manipulátor často niečo povie a neskôr to odškriepi. Je expert na prekrúcanie vecí, racionalizácie a presúvanie viny. Bez ostychu klame alebo rozpráva polopravdy, len aby vás zneistil. Pravidlo číslo tri: Ak máte do činenia s prekrúcačom, noste so sebou zápisník a zapisujte si vaše rozhovory s ním. Nedajte mu do zápisníka nazrieť, ale ak ho nachytáte na protirečení, pokojne zápisník otvorte, nájdite si jeho vyjadrenie a prečítajte mu ho nahlas. (Niekedy je dobré, ak je to dokonca pred publikom.)

Manipulátori vedia dokonale v niekom vybudiť pocit viny. Je to vďaka tomu, že svoje potreby a očakávania vyjadrujú nepriamo – a tým ich môžu hocikedy preinterpretovať a povedať vám, že to vy ste niečo nepochopili. Takto vás dostávajú z roly obete ich manipulácie do roly útočníka, ktorý úbohému manipulátorovi krivdí, pretože nerozmýšľa (a možno by ani nemal čím)… Iná emócia, ktorú často zneužívajú, je súcit. Postavia sa do pozície ukrivdeného, životom ťažko skúšaného… voľne podľa „ak vás bolí hlava, má manipulátor mozgový nádor“. Manipulátor využíva svoje „utrpenie“ na to, aby vás poslal vybojovať v jeho mene nejakú bitku. A ak to urobíte, obráti to proti vám a odškriepi, že to od vás očakával… Pravidlo číslo štyri: Nebojujte bitky iných ľudí a nepomáhajte im proti „zlému svetu“, kým ste sa nad všetky pochybnosti nepresvedčili, že skutočne boli obeťou bezprávia. A aj vtedy radšej zapojte oficiálne kanály, nech situáciu riešia, než aby ste ju ošetrovali vy.

Hnev je výborná manipulatívna metóda: upúta pozornosť ľudí a zastraší ich, pretože nikto sa necíti dobre v rozhnevanom prostredí. Takto ľudia radšej cúvnu a urobia, čo chcete.

Manipulátori bojujú zákulisne a nepriamo. Budú vás ohovárať poza váš chrbát a budú sa snažiť dostať iných tak ďaleko, aby vám začali diktovať, čo pre manipulátora máte urobiť… Sú pasívne agresívni, teda nájdu si spôsob, ako vám dať najavo svoju nespokojnosť. Veľmi často na to využívajú reč tela, ktorá je zle podchytiteľná (napr. prevracanie očí, grimasy a podobne) a dá sa ľahko odškriepiť. Ak ich správanie pomenujete, zareagujú najpravdepodobnejšie veľmi ukrivdene. Pravidlo číslo päť: Nereagujte na neverbálne signály manipulátorov. Ak už nemôžete zo situácie odísť, zasprávajte sa ako robot, vypnite kameru a reagujte len na povedané. Overujte, skúmajte ďalšími otázkami a núťte manipulátora, aby bol presný. Nabudúce sa vám vyhne on sám.

Problém je s tým, že na ohováranie poza chrbát sa nedá rozumne reagovať. Jednak o ňom neviete a na druhej strane, u nás platí, že kto obviňuje prvý, má pravdu; kto sa bráni, je už vopred odsúdený. Jediné, čo môžete urobiť, je dovolávať sa skúseností, ktoré s vami majú ostatní ľudia. Už sa to stalo niekomu inému? Môže niekto iný povedať, že s vami má tú skúsenosť? Takto sa vám podarí aspoň ako-tak izolovať mienku manipulátora – pokiaľ sa o nej dozviete.

A hlavne, pravidlo číslo šesť: V kontakte s manipulátorom nikdy nereagujte na svoju predošlú skúsenosť s ním, ale vždy len na situáciu. Nevyhadzujte mu na oči minulé prehrešky – okamžite zo seba urobí vašu nesmierne trpiacu obeť. Držte sa vždy faktov a danej situácie – a ak sa vyvinie vo váš neprospech, prijmite to a nevenujte tomu viac pozornosť. Nie vždy sú veci pod našou kontrolou. Ak sa manipulátora neviete zbaviť, tak sa pripravujte na budúcu situáciu – s notesom a poznámkami, chladnou, racionálnou logikou a dobrými vzťahmi so zvyškom svojho okolia.